23-ročný Michail sa narodil a vyrastal v dedine na severe krajiny. Vždy mal rád prírodu, pretože od detstva bol obklopený lesmi bohatými na rôzne bobule a huby, riekou a lúkami. Chlapík vyrastal v jednoduchej rodine. Niekedy musel dokonca žiť v chudobe.
Jeho matka Alexandra bola príkladnou gazdinkou, pracovala na farme, vždy udržiavala poriadok, chutne varila a starala sa o záhradu.
Piotr, jej manžel, hoci nikdy neurazil svoju manželku a syna, sa o ich blaho veľmi nestaral. Muž rád pil a hral karty alebo domino s priateľmi. Niekedy prehral a zostal v dlhoch. Preto starostlivosť o jeho syna padla na plecia žien.
Miša sa nikdy nevyznačoval usilovnosťou, ale bol zodpovedný za školu, takže učitelia nechodili za jeho matkou a po práci nepočúvala ich komentáre. Niekedy dochádzalo ku konfliktom s chlapcami, ale chlapík sa vedel postaviť za seba. Po jedenástej triede dostal predvolanie a Miša odišiel slúžiť do armády.
Rok odlúčenia od rodičov pre neho nebol ľahký, ale s Oksanou, chlapcovou školskou láskou, to bolo ťažšie. Milenci začali spolu chodiť v desiatej triede.
Dievča bolo závideniahodnou nevestou, vyrastalo v blahobyte, takže Miša sa musel veľmi snažiť, aby si získal jej pozornosť. Oksana mu písala listy, hovorila, že jej chýba, čakala na jeho návrat.
Po návrate domov sa chlap naučil šoférovať a získal si prácu vodiča na nákladnom aute s drevom. Tam mu sľubovali dobrý stabilný príjem a nie každý dedinčan sa tým mohol pochváliť. Kamarát Petr odporučil Mišu nejakému manažérovi, a tak ho zamestnali.
Preprava dreva bola legálna, žiadni pytliaci ani nelegálni drevorubači. Raz dokonca zachránil vlčie mláďa, ktorého matka zomrela pri zápase s diviakom. Osirelé zviera bolo ešte malé, bálo sa začať samostatný život vo voľnej prírode. Tak ho Michail zdvihol a vzal domov.
A na čele Graya, ako ho chlapec prezýval, bola svetlá škvrna, podľa ktorej ho Miša v lese spoznal. Dospelý vlk bol vďačný svojmu záchrancovi a nikdy nezabudol na jeho starostlivosť. Niekedy sa v lese stretli. Gray mu dovolil, aby ho pohladkal.
Ale v Mišovom osobnom živote panovali nezhody. Oksana nečakala, kým sa vráti z armády. Začala chodiť s nejakým bohatým chlapíkom z mesta.
„Presne tak, dcéra,“ povedala jej matka. „Nemala by si mať s týmto Miškom aféry. Ich rodina nikdy nemala peniaze. Nebude ťa vedieť uživiť. A už mu nepíš, inak tvojmu novému snúbencovi ktokoľvek v dedine povie, že sa vydávaš.“
Oksana opustila Michaila bez vysvetlenia. Jednoducho prestala písať armáde a potom sa k nemu neprihlásila, ani keď chlapík stál hodiny pod jej oknom. Nakoniec sa vzdal a rozhodol sa, že sa nebude hanbiť pred miestnymi obyvateľmi.
***
Jedného letného večera, keď sa na cestu už zotmelo, išiel Michail na poslednú vykládku. Stiahol okná vo svojom nákladnom aute a užíval si večerný chlad. Cesta viedla okolo lesa. Zrazu chlapík začul vlčie zavýjanie a zbadal sa. Zavýjala celá svorka a to bolo podozrivé. Predátori sa mohli niečoho zľaknúť, padnúť do pasce pytliakov, ktorí niekedy liezli do lesných oblastí, aby profitovali z chránenej oblasti.
Miša sa rozhodol zastaviť, keď si myslel, že počuje ženský hlas volajúci o pomoc. Vystúpil z chatky a schmatol starú zbraň, ktorú nosil na sebaobranu, pretože sa už musel vysporiadať s darebákmi. Vlčie zavýjanie priviedlo Michaila na čistinku. Na konári stromu, so skrčenými nohami a trasúcou sa od strachu, sedela dievčina obklopená svorkou. Vedľa nej, nedovoľujúc svojim príbuzným, aby sa priblížili, zavrčal Gray, ktorého Michail spoznal podľa miesta.
„Prosím, pomôžte mi!“ kričala cudzinka, keď uvidela chlapíka. „Zožerú ma!“
Miša neváhal. Vystrelil do vzduchu, aby odplašil predátorov a dostal sa k nej. Neobviňoval zvieratá z ich inštinktov, ale v tej chvíli sa s dievčaťom ocitli vo veľmi nebezpečnej situácii, ktorá si vyžadovala opatrnosť. „Výborne, Gray, pomohol si nám,“ povedal chlap a pohladil vlka medzi ušami.
Olízal dievčaťu koleno, aby ukázal, že sa nemá čoho báť, ale chudera bola taká nervózna, že omdlela. Michail dievča zdvihol a rýchlo, zo strachu pred prenasledovaním svorky, ju odniesol do kabíny svojho nákladiaka. Zamieril domov – jeho matka by chudere určite vedela pomôcť.
Cestou sa dievča spamätalo a poďakovalo chlapovi. Ale nepovedala o sebe nič, okrem svojho mena – Alla.
Miša netrval na svojom. Všimol si ranu na zadnej strane jej hlavy a krvavé blond vlasy. Bolo jasné, že teraz už nemá na vysvetľovanie. Zrejme dievča muselo za krátky čas veľa vydržať a teraz potrebovalo odpočinok.
– Si si istá, že nechceš ísť k lekárovi? Mohol by som ťa odviezť, – navrhol Michail.
– Nie, nemusíš. Rana nie je taká zlá, ako sa zdá. Len si potrebujem oddýchnuť, – odpovedalo pekné, ale zmätené a napäté dievča, ktoré nevedelo, či môže svojmu záchrancovi úplne dôverovať.
– Moji rodičia sú doma, postarajú sa o teba a kontaktujú tvojich príbuzných. Neboj sa, všetko bude v poriadku.
dobre.
– Ďakujem za pomoc. Už som sa vzdala nádeje na záchranu. Nikdy som nebola v takej situácii. Už som sa lúčila so životom, – povedalo dievča bez toho, aby čokoľvek dodalo.
Alexandra a Piotr sa k hosťovi správali s pochopením. Matka jej dala lipový čaj s medom a odviedla ju do spálne.
– Neboj sa, postaráme sa o ňu, – povedala matka chlapcovi. – Ty musíš stále niesť bremeno. Choď, alebo ho dostaneš od šéfa.
– Dobre, len ju neotravuj otázkami. Všetko ti povie sama, keď sa uzdraví.
Alla spala do obeda nasledujúceho dňa. Alexandra bola s ňou. Ponúkla dievčaťu nejaké oblečenie na prezliekanie, nakŕmila ju výdatným jedlom a ukázala jej okolie. Všetci boli zvedaví, čo sa stalo s mestskou krásavicou.
Dievča bolo veľmi upravené, ale nie arogantné. Nepohŕdalo dedinskými výrobkami a starým dreveným domom, kde jej poskytli útočisko.
Alla sa niekoľko dní zotavovala a potom jedného večera porozprávala svoj príbeh:
„Môj otec bol podnikateľ,“ povedala a za slovom „bol“ sa zastavila. „Na svoju matku si takmer nepamätám, vychoval ma sám. Bol zaneprázdnený podnikaním. Žili sme dobre, nepotrebovali sme peniaze, takže si ženy môjho otca hneď všimli. Mohol mať veľa afér, ale zostal osamelým vdovcom, kým som nevyrastala. Pred štyrmi rokmi mal Svetlanu. Otec mal 57, ona 43. Vyzerala skvele, bolo vidieť, že je bohatá. Otec sa teda rozhodol spojiť svoj život s ňou. Vedel, že s ním nie je pre peniaze.
Alla sa zastavila a odpila si z hrnčeka čaj.
Bolo zrejmé, že pre ňu bolo ťažké zapájať cudzích ľudí do svojho osobného života, a tak Mišina matka dievča povzbudivo potľapkala po pleci.
— Nebola som proti otcovmu manželstvu, ale Sveta nebola taká biela a nadýchaná, ako sa tvárila. Môj otec to asi tiež pochopil. Obaja sme si zachovali pokoj a nikdy sme sa s ňou nehádali. Postupom času som si na jej prítomnosť zvykla. Nevlastná matka sa mi do záležitostí nemiešala, nesnažila sa stať novou pani domu, ale…“ začala prejavovať zvýšený záujem o otcovo podnikanie. Otec jej neveril. Zapájal ju do podnikania, dovoľoval jej komunikovať s klientmi. Nevidel, že čuchá a študuje jeho obchodnú stratégiu, získava si jeho podporu pre ostatných zamestnancov. Takto sme žili. Snažila som sa s otcom hovoriť o svojich obavách o nevlastnú matku, ale on to ignoroval, povedal, že je šťastný v starobe a ja som sa s tým zmierila. A minulý rok zomrel.
Allin hlas sa triasol, ale vyrovnala sa so svojimi emóciami.
— Infarkt. Otec si toho veľa prežil. A podnikanie mu vyžadovalo veľa energie. Mám podozrenie, že do toho bola zapletená Svetlana. Ale nie sú žiadne dôkazy, len dohady. Nikdy som ju nemala rada. Po pohrebe sme zostali v dome sami. Cudzinci. Potom sa nevlastná matka rozhodla, že teraz je v dome šéfkou. Začala ma karhať, karhať ma, ak som jej nepodávala správy o svojich záležitostiach. Všetko v izbách preusporiadala podľa svojho gusta, dokonca začala s rekonštrukciou. Samozrejme, toto ma hnevalo. Neustále sme sa hádali, riešili náš vzťah. Bolo to zbytočné, ale nemohol som tolerovať jej drzosť. Je v mojom dome cudzia a nemá právo predstierať, že nie som dôležitý, že spomienka na môjho otca je hlúpa. A potom si priviedla milenca. Viete si to predstaviť? Bol mladší od nej. Nasťahoval sa do domu. Ignoroval som jeho prítomnosť, pretože som už nemal silu na škandály. Jedného dňa som náhodou začul ich rozhovor. Ukázalo sa, že Denis je podvodník a podvodník, on a Svetlana boli dokonalý pár. Bol to on, kto jej poradil, aby sa ma zbavila a vzala do svojich rúk všetko dedičstvo.
Denis a Svetlana si zvolili najbarbarskejší spôsob, ako sa dievčaťa zbaviť. Prikradli sa k nič netušiacej Alle zozadu, udreli ju do hlavy tak, že stratila vedomie, a odviedli ju do lesa. „Si si istý, že jej to nestačí?“ nariekala vystrašená Svetlana.
„Nepanikár, buď ticho,“ zašepkal jej milenec. „Všetko pôjde hladko, uvidíš. Myslel som na všetko. Nemá žiadnych blízkych príbuzných, nikoho, kto by spustil poplach. Všetci jej priatelia sú párty zvieratá, nevšimnú si, ak zmizne, myslia len na seba.“
Muž sa dôkladne pripravil. Hodil dievča v bezvedomí do diery a nechal ju tam zožrať divým zvieratám. Rozhodol sa, že zvieratá dokončia, čo začali. Diera sa ukázala byť vlčím brlohom. Predátorov prilákal zápach krvi.
Alla sa zobudila, všetko vo vnútri stuhlo od strachu, keď si uvedomila, čo sa deje. Iba Gray, zvyknutý na ľudí, ju obchádzal a odháňal členov svojej svorky. Bol to on, kto bol dôvodom, prečo dievča zostalo nažive. Mladá beštia mala autoritu, takže vlci ho poslúchali a prehlušili ich inštinkt.
– Je možné toto robiť príbuzným? – zalapala po dychu Michailova matka.
– Ľudia nemajú hanbu ani svedomie. Toto urobili s tým úbohým dievčaťom. Musíš ísť na políciu, – povedal Peter.
– Schovajte tieto príšery za mreže.
– Presne tak! Všetci potvrdíme stav, v akom som ťa našiel uprostred lesa. A ohrozenie života bolo spôsobené tým, že si bola ponechaná medzi predátormi, – povedala Miša a chcela v dievčati vzbudiť nádej na spravodlivosť.
– Nie, je to zbytočné, vyviaznu z toho. Majú peniaze na súdy. Potrebujú dôkazy, odpovedala smutne.
