S manželom sme začali náš rodinný život od nuly. Nemali sme nič, žiadnu podporu ani pomoc od rodičov či starých rodičov. Učili nás, že ak sa rozhodneme založiť si rodinu, je to naša zodpovednosť. Nesťažovali sme sa.
S manželom sme jednoducho začali tvrdo pracovať na našej budúcnosti. A potom sa nám narodil syn, v tom čase sme sa už nasťahovali do nového bytu. Keď náš syn vyrástol, rozhodli sme sa s manželom, že by sme mu mali kúpiť byt. Nechceli sme, aby sa náš syn po skončení univerzity potuloval po internátoch a prenajatých bytoch. Začali sme teda opäť šetriť na jeho lepšiu budúcnosť. Náš syn nastúpil na univerzitu, keď sme kúpili druhý byt. A to už nie je ďaleko od dôchodku. A potom mi manžel navrhol, aby som si našetrila na malú daču.
Mali sme už upravenú peknú záhradu s malým domčekom a bola to pre nás najlepšia možnosť, tak sme ju kúpili. Syn končil štúdium, všetko sa darilo. Potom povedal, že sa chce oženiť. Boli sme s manželom pokojní a hrdí na seba
. Keďže náš syn by v novom byte začal rodinný život, hneď sme ho naňho prepísali. So svojou manželkou žil tri roky a narodila sa im nádherná dcéra. So svokrou sa nikdy nepohádali a my s manželom sme si to dievča veľmi obľúbili. Preto sme boli veľmi prekvapení, keď sa náš syn vrátil domov s kuframi. Povedal, že sa rozviedli a že aby nemusel platiť výživné, jednoducho prepísal svoj byt na bývalú manželku. S manželom sme z tohto stavu vecí neboli nadšení. Žili sme spolu už tak dlho.
Jednoducho ho vzal a dal ho celý svojej žene. Ale to najhoršie sa stalo potom. Môj syn začal bývať s nami a o šesť mesiacov neskôr si do domu priviedol dievča. Povedal, že sa stane jeho druhou manželkou. Najprv nás chcel presvedčiť, aby sme daču predali a za peniaze mu kúpili iný byt, ale my s manželom sme to odmietli. Život s mojou novou nevestou bol jednoducho neznesiteľný. V domácnosti mi nijako nepomáhala. V dôsledku toho začal syn žiadať, aby sme sa s manželom presťahovali na daču, aby mali náš byt.
Ale to už bolo nad moje sily. Snažili sme sa vychovať syna, ktorý by sám pomáhal svojim rodičom. Ale jediné, čo robí, je, že má deti a neváži si byt, neváži si manželovu a moju prácu. Synovi sme povedali to, čo nám hovorili naši rodičia. Povedali sme mu, že ak si založí novú rodinu, bude to len jeho zodpovednosť. Nech sa s manželkou odsťahuje z nášho bytu a vytvorí si vlastný život od základov.
