Hodila handru do vedra a oprela sa o parapet. Závrat a nevoľnosť jej nedovolili pracovať. Dievča si sadlo na stoličku, aby sa nadýchlo. Prečo sa vlastne pustila do umývania okien, keď jej tehotenstvo doslova nedávalo žiť? Keď sa cez čisté sklá pozrela na vypraté záclony, Lena sa usmiala. Pasha jej ich potom musí pomôcť zavesiť a v dome bude útulno. Zosobášili sa pred štyrmi mesiacmi, takže teraz musí upratovať v dome svojho svokra. Prvý deň po svadbe jeho manželka Tamara Petrovna šťastne pokarhala svojho manžela:
„Vstávaj, treba poliať zeleninu, lebo všetko vyschne!“
Lena sa zľutovala nad svokrom a s konevkou v ruke sa pustila do polievania rastlín. Keď sa vrátila do domu, musela umyť kopu riadu, kým muži sladko chrápali v posteliach. Pani domu odišla na trh predávať zeleninu.
Toho rána Lena vážne premýšľala o živote. Po umytí hrncov a tanierov si sadla. Čaká ju naozaj takýto zhon? Nie, to je len kvôli práci, ktorá sa nahromadila za posledný čas. Všetko sa vyrieši a Tamara Petrovna bude s Lenou spokojná, veď nevesta tak miluje jej syna. Aby to dokázala, priniesla potrebné suroviny zo pivnice a začala variť obed. Nech Tamara Petrovna vidí, aká je dobrá gazdiná. Vábivé vône prilákali mužov. Dlho sa nepozerali na vývar v hrnci a plávajúce kúsky mäsa. Chytili lyžice a s chuťou ochutnali Lenkin boršč. Dievča dúfala, že sa rodine zapáči a Tamara Petrovna, keď sa vráti z trhu, ju určite pochváli!
Lenina nádej bola však márna. Ešte vo dverách, keď zacítila vôňu, začala svokra nadávať. A keď nazrela do hrnca, začala nadávať ešte viac. Lena nikdy nepočula toľko divných a hrubých slov na svoju adresu. Svokra ju prísne karhala, aby šetrila zásobami a nerozhazovala ich naľavo-napravo. Dievča chcela podporu od manžela a svokra, ale oni sedeli a skrývali oči. Ako keby to boli mačky, ktoré niečo vyviedli!
Večer manžel povedal Lene, že v ich rodine je zvykom nechávať dobré potraviny na predaj. Dievča tomu nerozumelo. Ona tiež nebola z mesta, ale ona a mama nešetrili na zelenine. Áno, nevozili na trh prebytky. Lena nerozumela zvykom svojej novej rodiny. O polnoci dievča nemohlo zaspať a spomínala na slová mamy, ktorá bola proti tejto svadbe. Žene sa nepáčili jej svokrovci. Ale Lena išla proti vôli matky. Veľmi milovala svojho vysokého, tmavovlasého Pavla. Spolu s ním študovali na vysokej škole. Len chlapec nedosiahol potrebný počet bodov. V internáte sa zamilovali a Lena otehotnela. Paša z toho nemal radosť, ale sľúbil, že sa o ňu postará. Rozhodli sa, že dieťa dajú babičkám, aby mohli dokončiť štúdium.
Už štyri mesiace Lena trpela pod cudzou strechou. Tamara Petrovna nepúšťala dievča do kuchyne. Hovorila, že nemá čo míňať potraviny. Svokra uvarila chudobnú kašu na vode a zeleninu predala na trhu. Peniaze potom potajomky prepočítavala. Lena si našla prácu v domácnosti, pracovala na záhrade. Pasha ju v poslednej dobe začal obviňovať:
„Schudla si, už sa ani nemáš za čo chytiť!“
„A prečo by som mala udržiavať postavu, keď sa točím ako veverička v kolese a ešte ani nejedím?“ namietala Elena.
Lenže budúce dieťa trpelo hladom spolu s mamičkou. Jedného dňa Lena dostala chuť na rybu a odbehla do obchodu. Doma pripravila chutný rybí koláč. Muži večere zjedli tak, že im to cinkalo za ušami. Ale svokre bolo zbytočné dokazovať, že jedlo pripravila za svoje peniaze. Poslala nevestu čistiť svinčie.
V maštali dievča plakalo. Zrazu počula kroky svokra. Ten zabuchol dvere za sebou, vložil dievčaťu do rúk uzlík a povedal:
„Ďakujem ti za chutný koláč, dcérka. Ale tu nemôžeš žiť, ona ťa zožerie, moja milá. Uteč odtiaľ, kým nie je neskoro.“
Keď rozbalila uzlík, Lena uvidela svoj upečený koláč. Plakala a jedla napriek nepríjemnému zápachu v stodole.
V noci si dievčina spomínala na slová starca. Naozaj ju tu Pasha neochráni? Naozaj je ako jablko, ktoré spadlo neďaleko od svojho stromu?
Lena sa rozhodla vyprať tieto záclony, aby otestovala svojho manžela. Večer ho poprosila, aby jej pomohol ich zavesiť, ale on cez zuby odsekol:
„Sama si ich zvesila, tak si ich aj zaves! Nemám čas.“
Jeho veta rozrušila dievča až k slzám. Nečakane niekto zaklopal na dvere. Keď otvorila, Lena uvidela poštárku.
„Tu máte balík!“ povedala veselo Katya a podala Lene ťažkú krabicu.
Keď ju otvorila, mladá žena vybrala oblečenie pre budúce dieťa a vykríkla:
„Mamička moja, koľko večerov si strávila, aby si to ušila?
V tom momente vošla do domu Tamara Petrovna a pohŕdavo sa pozrela na čisté okná a povedala:
“Chladíš sa? A z záhonov ešte nie sú pozbierané cukety a uhorky. Čo budem zajtra predávať?
Potom vzala balík a vysypala obsah na podlahu.
„Aké vecičky poslali príbuzní! Ale toto by sa možno dalo zajtra predať!“ Vzala do rúk malé pletené koberčeky a odniesla ich do svojej izby.
Slová svokry boli pre Lenu poslednou kvapkou a vybehla na ulicu. Bežala a bežala, až dobehla poštárku Katju.
„Kam ideš? Poď ku mne,“ navrhla Katja Lene.
Čoskoro sedeli spolu za stolom a pili čaj s bagelkami.
“Nesmieš sa vrátiť k tej žabe.
Zje ťa zaživa,„ hovorila Katya. “Dám ti peniaze na lístok a choď za matkou, lebo bude neskoro.”
Po noci strávenej u poštárky sa Lena na druhý deň vybrala do domu svokry, aby si zbalila veci. Tá ju však len jedovatým tónom pokarhala, keď videla, ako nevesta balí oblečenie do kufra:
“Čo, už si sa dosť vybláznila? Teraz s bruškom k mame?
Manžel sedel neďaleko a odsudzujúcim pohľadom sledoval svoju ženu. Ani sa nepokúsil ju zastaviť.
V termíne Lena porodila krásne dieťa. Neskôr mohla pokračovať v diaľkovom štúdiu na vysokej škole, vydala sa a našla si dobrú prácu. A
Paša nikam nenastúpil a nahradil svoju matku na trhu. Bývalá svokra zomrela pred niekoľkými rokmi. Potom, čo Lena odišla, Tamara Petrovna spadla bruchom priamo na kolíky v chlieviku. Rozhodla sa ušetriť na liečbe. Tak zomrela. Boh ju potrestal za takéto správanie k dobrým ľuďom.
