Dnes by som sa s vami rád podelil o niečo, čo ma veľmi trápi. Nemôžem akceptovať názor ľudí, ktorí si môžu dovoliť znovu sa oženiť alebo vydať v starobe. Podľa môjho názoru by manželstvo malo byť založené na láske, a o akej láske môžeme hovoriť vo veku 60 rokov?
Moji rodičia sa brali, keď mali 30 rokov. Stalo sa to tak, že rozmýšľali o svojej kariére. Ale rodinu vytvorili na pevných základoch. Môj otec a mama spolu žili 30 rokov. Nedávno môj otec zomrel. S manželom sme sa rozhodli, že si mamu vezmeme k sebe. Ak mám byť úprimný, naozaj sme potrebovali pomoc, deti potrebovali starostlivosť a my sme celý deň pracovali. Okrem toho som nechcela nechať mamu samu. Vychádzali sme spolu veľmi dobre. Manžel si moju matku váži a nikdy nedošlo ani k náznaku konfliktu.
Deti si nevedeli predstaviť samy seba bez starej mamy. Raz ma mama prekvapila svojím rozhodnutím zúčastniť sa na podujatí venovanom starým a osamelým ľuďom. Nechápala som, prečo sa tak ponáhľa, veď len nedávno ovdovela.
Skromne som však mlčala a nevyjadrila svoj názor. Z podujatia sa vrátila šťastná, rozžiarená a povedala, že si našla veľa nových priateľov, s ktorými môže komunikovať. Mala som dojem, že sme sa vôbec nerozprávali… Potom sa však rozhodla, že na mňa úplne zapôsobí, a povedala, že bude chodiť na tieto stretnutia každý štvrtok. Išlo o hodiny plávania môjho syna. Teraz som si v tie dni musel vziať voľno z práce. Tieto stretnutia ma začali čoraz viac rozčuľovať.
Jedného dňa prišla domov a povedala, že sa rozpráva s mužom, do ktorého je zrejme zamilovaná. Ale nebol to ešte ani rok, čo otec zomrel! Nedokázal som to pochopiť a prijať a tajne som dúfal, že sa to všetko čoskoro skončí. Ale mýlil som sa. O pár týždňov neskôr mi mama oznámila novinu o svojej nadchádzajúcej svadbe. Manželstvo? Vo veku 60 rokov?
Na matričnom úrade? Žartuje si? Nemohla som tomu uveriť. Keď videla moju reakciu, rozhodla sa odísť z nášho domu. Teraz sa už nestarala ani o svoje vnúčatá. Už dlho sme sa s ňou nerozprávali. Som veľmi urazená a nedokážem sa prinútiť zavolať a porozprávať sa s ňou. Nenechala ma so všetkými domácimi prácami, pričom dobre vedela, že pracujem 6 dní v týždni! Na druhý deň mi oznámila, že svadba sa uskutočnila. Teraz nemám chuť ju vôbec vidieť ani sa s ňou rozprávať. Ale môj priateľ hovorí, že sa mýlim. Poraďte mi, prosím, čo mám v tejto situácii robiť?
