Zoya prežila sirotinec a rýchlo sa vydala. V skutočnosti si nevybrala a v dôsledku toho, ako sa mnohí domnievali, na to doplatila. Mohla uprostred noci utekať ku kamarátke, aby u nej prespala, len preto, že sa jej manžel vrátil domov opitý. A v takomto stave na ňu mohol vztiahnuť ruku!
Vymyslela si vlastné meno, na počesť mučeníka. Bola nešťastná, rovnako ako naša Zoja. Hoci v pase mala buď Zabavu, alebo Zvenislavu. Svojich rodičov nikdy nevidela a ani ich nehľadala, od detstva k nim cítila odpor. Od manžela sa nechystala odísť, hoci mala byt a kam ísť. A vyzerala normálne, nie ako zbitá žena. Vždy bola smiešna, rovnako ako jej pravé meno.
Po dedine sa rozšírila fáma, že Zojin manžel odišiel a nevzal ju so sebou! Odišiel na dovolenku k moru. A jeho žena je doma, niekto musí pracovať. Zoja ani nedala najavo, že sa urazila. Všetci ju naďalej ľutovali. Veď je jediná, kto sa stará o domácnosť a pracuje. Jej manžel postavil dobrú stodolu neďaleko kraja, je tesár. Počas tohto obdobia sa v dedine stala akoby svätou mučeníčkou. Chudák Zoja – tak ju volali.
A jej muž je večný opilec, a on dvíha ruky! Chudák! Ale všetko tak bolo až do istého dňa, keď prišla na návštevu rodiny jej svokra, vážna žena. Videla niečo, čo vidieť nemala.
A nikto to nemal vidieť. Našla veľkého mučeníka v posteli s kohosi. Jej syn bol v tom istom čase v práci! Žena kričala tak hlasno, že to všetci počuli. Tak tu to máte.
