– Zlatko, nemôžeš ísť so mnou na chatu? Mám závrat, skoro spadnem a nemá mi kto pomôcť….
– Miláčik, poď mi pomôcť upratať… A tak ďalej, takmer každý víkend. Moja svokra volala Hanne a slabým, prospešným hlasom žiadala o pomoc. Hanna bola veľmi milé dievča a pomoc nemohla odmietnuť. A teraz jej zazvonil telefón. „Drahá, nezabudni ísť do lekárne po nejaké lieky,“ zašepkala jej svokra slabým hlasom. „Zabudnem, mami.“ – Anna odpovedala.
Potom sa však svokra pomýlila. V domnení, že stlačila vypínač, sa so smiechom a veselým hlasom obrátila na svoju priateľku: „Tak čo, som talentovaná herečka? Som dobrá v tom, že hrám na city tejto bezmozgovej sliepky?“ – Prvá uchádzačka o Oscara za najlepšiu herečku!“ – odpovedala jej priateľka so smiechom. Anna bola ohromená. Z jej svokry, takej nežnej, takej milujúcej, sa vykľula poriadna hajzlbaba. Vypla telefón.
S námahou sa vrátila domov, zrútila sa na pohovku a dlho plakala. Cítila sa zle, nie za to, že ju využila, ale za to, že bola prostoduchá a nedokázala vidieť pokrytca za maskou dobrosrdečnosti. Ešte v ten istý večer o tom všetkom povedala manželovi. Ten to prekvapivo prijal pokojne: „Je to mama.“ – povedal.
Anna nechápala – vedel o hrách jej matky? Bola však príliš rozrušená svokriným hnusom, aby sa manželovi postavila. Nechala to na neskôr. Keď jej svokra opäť zavolala, Anna jej to povedala: „Choď si po svojho Oscara, drahá svokra. A zároveň si kúp pár lee“. Svokra sa rozzúrila, že si niekto dovolil strhnúť jej masku. Samozrejme, že vypukol škandál. Samozrejme, že matka dala svojmu synovi ultimátum:
„Buď ja, alebo ona!“ Syn si samozrejme vybral matku… Hanna bola s rozvodom spokojná. Ona sama, so svojou jemnou povahou, by sa nikdy neodvážila podať žiadosť o rozvod. Nedokáže však pochopiť, prečo dovolila, aby s ňou tento „milý pár“ takto zaobchádzal.
