Moja dcéra sa vydala za občana inej krajiny. Žila som s nimi dva roky, starala som sa o vnučku a viedla domácnosť.
Moja dcéra a jej manžel pracovali v tej istej spoločnosti a domov prichádzali len večer. Dúfala som, že to bude pokračovať, ale ukázalo sa, že márne. Jedného dňa mi dcérin manžel povedal, že už nepotrebujú moje služby, a požiadal ma, aby som odišla z bytu.
O mesiac neskôr som už bola doma. Ako sa ukázalo, ani tu som nebola vítaná. Kým som žila s dcérou, môj syn sa rozviedol so svojou prvou ženou, opustil jej byt a presťahoval sa do môjho. Priviedol si sem svoju druhú, teraz už vydatú manželku. Nikdy mu nenapadlo požiadať ma o dovolenie – čo mám robiť? Mám syna konfrontovať s jeho tehotnou manželkou? Nie, ale ako by sme my traja, čoskoro štyria, mohli žiť v jednoizbovom byte?
Okrem toho ani ja, ani môj syn nemáme peniaze na prenájom bytu. Zavolal som dcére a vysvetlil jej situáciu. Dúfala som, že pochopí situáciu a zavolá mi späť. To sa však nestalo, čo je veľmi nešťastné. Nedá sa nič robiť, majú iný pohľad na svet…A správanie môjho syna je pochopiteľné. Neočakával môj návrat. A teraz musím stráviť noc na kuchynskom gauči. Cez deň vychádzam z domu. Nakupujem, navštevujem svoje bývalé pracovisko, rozprávam sa s kolegami.
Môj syn a jeho manželka normálne komunikujú, nehádajú sa, ale moja nevesta ma ignoruje. Je zrejmé, že sa jej moja prítomnosť v byte nepáči. Nikdy som si nepredstavoval, že v šesťdesiatke sa stanem prebytočným a o domácnosť sa mi bude starať niekto iný. Môj syn myslí len na svoju panenskú manželku a vôbec nie na problém s bývaním.
Hľadám si prácu na polovičný úväzok a chcem spravovať vlastnú domácnosť. Moji noví svokrovci žijú na vidieku. Mám povedať svojej neveste, aby sa presťahovala k rodičom? Nájde si však môj syn prácu? Nemyslím si to. Neviem sa rozhodnúť, čo mám robiť…..
