Kedysi som rád chodil po lese a hľadal huby. Nešlo ani tak o ich aktívny “lov”, ako skôr o hľadanie inšpirácie a meditáciu pri vychutnávaní si scenérie. Jedného jesenného dňa som sa rozhodol ísť do lesa s priateľom, ktorý si tiež potreboval trochu oddýchnuť a zrelaxovať.
Mesto bolo únavné a s pribúdajúcim stresom našej súčasnej reality sme si jednoducho potrebovali oddýchnuť. Pri prechádzke lesom sme zbierali huby pri pňoch. Keď som sa zohol, aby som odkrojil niekoľko húb, všimol som si na zemi niečo lesklé.
Pri bližšom pohľade som zistil, že je to zlatý prsteň s vyrytým menom “Gafia” na vnútornej strane. Nemohol som uveriť, že sa mi pošťastilo nájsť takýto cenný predmet, a navyše v lese. Ukázal som ho priateľovi a dohodli sme sa, že by som mal zverejniť fotografiu na sociálnych sieťach v nádeji, že sa nájde majiteľ.
Keď sme sa chystali odísť, všimli sme si starého muža, ktorý sedel sám na jednom z pňov so sklonenou hlavou.Vyzeral, akoby sa mal rozplakať.
Prišli sme k nemu, aby sme sa ho opýtali, či nepotrebuje pomoc, a on nám povedal, že pri zbieraní húb v lese stratil snubný prsteň. Jeho žena pred niekoľkými rokmi zomrela a prsteň bol jedinou vecou, ktorá mu po nej zostala. Požiadal som ho, aby prsteň opísal, a na moje prekvapenie sa zhodoval s tým, ktorý som našiel niekoľko hodín predtým.
Podal som mu prsteň a on sa rozplakal, keď ho uvidel. Aj mňa a môjho priateľa to dojalo k slzám. Starý pán nám poďakoval a požiadal ma o telefónne číslo. Neskôr nás na znak vďaky pozval k sebe domov na čaj. Odvtedy sa stal naším blízkym priateľom…
