Julia musela ísť do záberu, aj keď sa jej veľmi nechcelo. Keď prišla domov, na autobusovej zastávke uvidela svoju babičku. Bolo to zvláštne, pretože stará žena sedela sama a pozerala sa do zeme. “Stará mama, čakáš na niekoho?”
Spýtala som sa Julie. “Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie.” “Tak veľmi mrzneš, vezmem ťa na teplé miesto. Julia zavolala taxík a spolu so starou mamou odišli domov. Julia ukázala babičke kúpeľňu a šla do kuchyne rýchlo uvariť večeru. Keď babička jedla, sedeli spolu na chodbe, Julia sa chcela opýtať, čo sa babičke stalo, ale akosi sa neodvážila začať.
Potom stará mama začala rozprávať: “Mám jediného syna Kosťu, narodil sa mi v 38. roku. A potom môj manžel, o rok neskôr, nomer, sa mi zastavilo srdce. Musela som vychovávať syna, bolo to veľmi ťažké. A Koštik sa stal takým neposlušným. Výsledkom bolo, že vychovala chlapca, on išiel na univerzitu, potom do práce. Prišiel čas oženiť sa, mal snúbenicu Maju. Maya sa mi nepáči, nechápem prečo.
V tej chvíli sa Júlii zaliali oči slzami. Stará mama pokračovala: “Vždy naznačovala, že som v trojizbovom byte zbytočná. A potom to už bolo priveľa a nehanbila sa mi ani povedať do očí, že som v nich zbytočná. Potom Maya zistila, že máme rodinné prstene, usporiadala hystériu, prečo tie prstene stále nemám na prstoch.
Každý deň to bola taká hystéria. A dnes vraj ideme do obchodu po veci pre bábätko. Lenže tu ma nechali na autobusovej zastávke v neznámej oblasti a odišli. Po tomto príbehu bola stará mama preč. Julia sa tiež veľmi chcela namočiť… ako mohla vlastná matka vyjsť na ulicu v mraze. Babička odvtedy žije v Utahu. Po práci sa s Juliou stretávala pri chutných šiškách alebo koláčoch.
Večer spolu pozerali televízne programy. Julia bola na túto roztomilú babičku veľmi naviazaná. Jedného dňa prišla Julia domov, lenže tu televízor pracoval tak nahlas. Bolo to zvláštne, pretože stará mama ho odovzdala ešte pred príchodom dievčaťa. Julia vošla do chodby, do kuchyne, do izby – babička tam nebola. Len dvere do kúpeľne boli otvorené a babička ležala na zemi. Julia okamžite zavolala záchranku a políciu. Stará mama odišla ešte v ten deň.
Prešiel mesiac a potom prišiel za Júliou do práce muž v drahom obleku: “Kto ste? Akým právom mi beriete to, čo mi patrí? Spravodlivosti učiním zadosť, na súde z teba všetko vytrepem. Ukázalo sa, že babička prepísala byt a rodinné kruhy na Júliu a synovi Kostýkovi a jeho Maji nezostalo nič.