Mamička uvarila chutný obed a zavolala nás s oteckom k stolu. Hrali sme sa s ním na benzínovej pumpe. Priniesol mi auto, aby som používal benzín. Práve sme išli na večeru, pretože v kuchyni bolo veľa kriku. Bola som vystrašená a utekala som za otcom, aby som zistila, čo sa stalo, mama uvarila veľmi chutný obed a zavolala nás s otcom k stolu. Hrali sme sa s ním na benzínke. Priviezol mi auto, aby som mohol použiť benzín. Práve sme išli na večeru, pretože v kuchyni bolo veľa kriku. Bola som vystrašená a utekala som za otcom, aby som sa pozrela, čo sa stalo. Mama ležala na podlahe bez pohnutia a z úst jej vychádzalo niečo červené. Chytil telefón trasúcimi sa rukami a zavolal záchranku.
Potom vzal matku na ruky a položil ju na pohovku. Objímal ju a plakal, kričal jej do tváre a kričal: “Len neodchádzaj, lekári odchádzajú.” Nevedela som, čo sa deje, mama sa so mnou stále hrala. Na ihrisku sme sa hrali na chytanie, stavali hrady z piesku, liezli po schodoch a kotúľali sa z kopcov. Najradšej som utekal pred mamou na kolobežke, ale ona bola taká rýchla, že ma chytila rýchlosťou svetla, chytila ma za ruky a vystrelila ma do vesmíru ako astronauta.
Ale v poslednom čase má moja matka veľmi málo síl. Povedala mi, že mi dala všetku silu, aby zo mňa vyrástol silný, veľký a statočný muž. Prestala chodiť von, hrala sa so mnou len doma, sedela na gauči. Sanitka prišla veľmi rýchlo, mamu položili na nosidlá a odniesli ju do auta. Pápež ma vzal k Mášinej babičke, našej susedke, a išiel som za nimi. Stál som pri okne a pozeral von. Nechcelo sa mi hrať, tak veľmi mi chýbala mama. Bála sa, že lekár v bielom plášti jej teraz určite pichne veľmi bolestivú injekciu.
Otec prišiel za mnou, keď sa zotmelo. Rozprával sa s babičkou Mášou a plakal a ja som všetko počul, ale ničomu som nerozumel. Povedal jej, že moja mama mala leukémiu, a keď ju previezli do nemocnice, upadla do “kómy”. Lekári povedali, že nedávajú žiadne záruky, či sa nám vráti alebo nie. Otec ma vzal do náručia, pevne ma objal a povedal: “Vzal ma domov, sadol si so mnou na posteľ a hladil ma po hlave, kým som nezaspal. Boli to dva mesiace.
Moja matka je stále v nemocnici. Pápež ju chodil navštevovať každý deň a ja som ju nevidel, otec hovoril, že mu to lekári nedovolili. Ale potom prišiel deň, zavolal z nemocnice a povedal, že sme všetci prišli za mamou. Bola som veľmi šťastná, že vidím mamu, a otec z nejakého dôvodu plakal… išli sme do nemocnice. Keď tam prišiel, otec ma vzal za ruku, odviedol ma do matkinho domu a povedal: “Si skutočný muž! Teraz sa musíš rozlúčiť s mojou matkou…
Išiel som do domu. Moja matka ležala na nemocničnom lôžku so zatvorenými očami. Všade boli hadičky. Sotva som zadržiavala slzy, uvedomila som si, že teraz by som mala byť silnejšia ako kedykoľvek predtým, a vzala som ju za ruku. “Mami, vráť sa ku mne… Nikdy ťa neopustím a budem ťa milovať ešte viac ako predtým. Doma sa bez teba nudím. Rozprávky bez teba nie sú zaujímavé, hračky sú nudné. Dal si mi svoju silu, aby som bol silný.
Teraz mám veľa sily. A podelím sa o ňu s tebou! Vezmi si moc, dám ti ju do rúk! Vyšiel som z izby, otec si sadol. Podišiel som k nemu. “Otec, mama sa vrátila. Podelila som sa s ňou o svoju silu. A teraz bude silná aj ona! Hneď nerozumela mojim slovám, potom zrazu vyskočila a vstúpila do miestnosti. Matka mala otvorené oči. “Miláčik, počuješ ma?” Ak počuješ a rozumieš klipom… v otcových očiach bola obrovská nádej a moja mama, moja milovaná mama žmurkla. Moja mama bola po mojej pravici. A ja a môj otec sme sedeli vedľa najmilovanejšej ženy na svete a plakali sme od šťastia!
