“Elena bola moja suseda z dediny. Roky sa mi sťažovala na svoju rodinu. Hovorila, že jej deti a vnúčatá ju navštevujú, len keď niečo potrebujú. Vyhrážala sa, že keď zomrie, určite im nezanechá domov. Ukázalo sa, že ich naozaj poriadne vytočila. Keby ste len videli, ako sa tváril jej syn…”
Helen bola v starobe osamelá
Žijem v malej dedinke, kde sa všetci navzájom poznajú. S Elenou sa poznáme už niekoľko rokov. Bola mi veľmi blízka, žili sme dom od domu. V jej starobe som jej musela pomáhať, pretože jej rodina sa jej úplne obrátila chrbtom. Jej deti a vnúčatá ju, žiaľ, navštevovali, len keď niečo potrebovali. Nestarali sa o to, či má čo jesť, či má lieky, či má ako ísť k lekárovi.
So svojimi žiadosťami chodila za mnou a ja som jej so všetkým pomáhala. Predsa by som staršiu ženu nenechala ísť samu autobusom k lekárovi! To by bolo príliš veľa. Okrem toho som jej robila nákupy a pomáhala som jej upratovať.
Svojim deťom a vnúčatám urobila skutočný trik
Helcia zomrela vo veku deväťdesiat rokov. Stále sa vyhrážala, že svojim deťom určite nezanechá domov. A tie s tým zjavne počítali. Syn sa po matkinej smrti okamžite začal prehrabávať v papieroch a hľadať závet. Keby ste len videli, ako sa tváril, keď sa ukázalo, že majetok bol tesne pred Eleninou smrťou odkázaný niekomu inému!
Svoj dom darovala útulku pre zvieratá bez domova! Bola veľkou milovníčkou psov a mačiek a chcela im pomôcť, ako sa len dalo. Bola som na ňu veľmi hrdá, pretože urobila to, čo chcela, a jej rodina si nič iné nezaslúžila.
Je dobré, že im natrela nos
Hela bola múdra a silná žena. Nie každý muž by sa odvážil na takýto krok. Jej rodina by aj tak nenavštívila hrob starého muža. Dobre to viem, ak sa o ňu nestarali, keď bola nažive, prečo by sa o ňu starali teraz? Ja, samozrejme, náhrobný kameň čistím a udržiavam. Bola to moja blízka priateľka a všetko som pre ňu robila nezištne. Tak to bude aj po jej smrti.
