Bez ohľadu na to, čo Káťa robila, nemohla machu uspokojiť. Jednoducho ju zožrala. A nebol nikto, kto by sa jej zastal. Jej otec bol obyčajný poskok a neodvážil sa svojej žene nič povedať. Každý deň bol ako ťažká práca. Ešte pred školou ju macocha nútila robiť domáce práce. Bola to skutočná drina. Až v škole sa jej podarilo uvoľniť. A potom znova a znova…
– Umyte to! Odložte to! Vyžehliť to! Vyhoďte ho! Nepoužívajte umývačku riadu! Musíme šetriť elektrickou energiou! Katya konečne dokončila školu a odišla z dediny. Nastúpila na šijaciu školu, bývala na internáte a cítila sa úžasne. Jej život sa zlepšoval. Nikto iný jej nemohol hovoriť, čo má robiť. Raz, keď sa Katka vracala z vysokej školy, zrazilo ju auto.
Vodič okamžite vybehol z auta a ponáhľal sa jej na pomoc. Káťa plakala, noha ju veľmi bolela. Ten ju okamžite odviezol do nemocnice. Až tam mohla vidieť muža, ktorý bol veľmi pekný. Káťu vyšetrili v nemocnici a ukázalo sa, že ide o perelóm. Muž sľúbil, že sa postará o všetky výdavky. Požiadal ju, aby mu odpustila, pretože jej nechcel ublížiť, len ho odmietla galéria. Mladík sa volal Ivan. Káťa sa mu veľmi páčila a začal ju každý deň navštevovať vo väzení.
Aj ona s ním rada trávila čas. Rozumeli si na prvý pohľad. Začali spolu chodiť a o pár mesiacov neskôr ju Ivan požiadal o ruku. Oznámil to svojej matke a jej reakcia bola veľmi nežiaduca. Ivan vedel, že má zlú povahu, ale nemyslel si, že by sa znížila na takú úroveň. O Katii hovorila tie najnepríjemnejšie veci. Nazvala ju hlúpou vidiečankou. Povedala, že nechce byť príbuzná takéhoto prostáka a že si zaslúži niečo lepšie. Keď si to všetko Ivan vypočul, povedal matke, že na svadbu ju nepozvú, a odišiel. Nič nenasvedčovalo problémom, ale jedného dňa prišlo do Katkinho internátu váhavé dievča.
“Predstavenie bolo nezabudnuteľné!” – Vy ste to dievča, ktoré mi vzalo Váňu? Chystá sa mať dieťa, a on je stále mimo! Nestydatá, zobrala si mi snúbenca!” zakričal neznámy. “Nemala som ani tušenia, ver mi,” povedala potichu Káťa. Káťa bola zlomená. Rozhodla sa nezostať v meste a vrátila sa do dediny. O týždeň neskôr dostala prácu v odevnej továrni. O mesiac neskôr Katya zistila, že je tehotná. Predtým jej život nepripadal ako rozprávka, ale keď sa to dozvedela, macocha jej ho zmenila na peklo. – Aká škoda! Čo si ľudia pomyslia?” – Po pôrode tu už nechcem vidieť tvoje nohy!
Katia sa snažila na všetko zabudnúť. Zamestnávala sa prácou. Takto plynul jeden mesiac za druhým. Jedného dňa bol v továrni, kde Káťa pracovala, vymenovaný nový riaditeľ. “Volám sa Ivan Viktorovič, som váš nový riaditeľ, zoznámime sa,” počula Káťa známy hlas. Bol to jej bývalý snúbenec. “Prosím, vysvetlite, čo sa stalo,” povedal Ivan. “Chystal si sa oženiť!” Káťa mu ďalej rozprávala o krásnom dievčati, ktoré prišlo do jej internátu. “Určite to zariadila moja mama!” Ivan hádal a smial sa. Káťa sa zrazu cítila zle. “Miláčik, zdá sa mi, že ťa celý život vozím do nemocnice,” zasmial sa Váňa, keď naštartoval auto.
