Olena svojho nevlastného otca nenávidela, dokonca ho nazývala netvorom. Jej matka si nevedela nájsť miesto, bolo jej dcéry ľúto, ale tohto muža mala veľmi rada. Navyše bola už v druhom mesiaci tehotenstva. Povedala babičke o všetkých svojich problémoch a tá jej ponúkla, že Olena bude žiť s ňou.
Mama a Olena cestovali s ňou vlakom a mali susedku, Cigánku. Mimochodom, bola to veľmi milá a priateľská žena. Pred odchodom zo stanovišťa sa cigánka obrátila na Lenu a povedala: “Svoje šťastie stretneš, keď budeš oblečená v modrom a huňatom. Olena mala len 10 rokov a veľmi nerozumela, čo jej chcela cigánka povedať, ale zapamätala si jej slová. Dievčatko teda zostalo s babičkou a veľmi sa jej to páčilo. Školu ukončila s výborným prospechom a potom nastal čas vrátiť sa do mesta k matke, aby nastúpila na lekársku fakultu.
V tom čase bola matka rozvedená s nevlastným otcom a ten jej občas posielal výživné, ale nie veľké. Bolo to ťažké obdobie. Olenke sa podarilo dostať na štátom financované miesto a od prvého ročníka pracovala na čiastočný úväzok v lekárni, aby pomohla svojej matke a starej mame. Jedného dňa po výplate sa Olena rozhodla urobiť si darček a kúpiť si páperovú bundu. V obchode sa jej veľmi zapáčil kožuch, taký nezvyčajný sivomodrý. Hneď si ho kúpila, obliekla si ho a išla sa prejsť.
Prechádzala sa po záhrade a dosť sa hojdala v taške. A potom ňou nechtiac udrela okoloidúceho. – Zranila si ma… – Prepáč, zranila som ťa vážne? – Áno, udrela si ma do srdca. Bez teba zomriem… – Ale čo mám robiť? – Možno ma vylieči jeden večer v kaviarni.
– Len jeden?” spýtala sa Sveta s úsmevom. – Pre začiatok jeden, – odpovedal neznámy. Neskôr sa ukázalo, že ten istý cudzinec sa stal Eleniným manželom. Neskôr mi povedal, že uvidel krásne dievča v modrom kožuchu, ktoré mu okamžite padlo do oka. A keď mu potom padla do oka a pozrela sa naňho, jej pohľad bol presným dôkazom, že som sa zamiloval.
