Vždy som mal rád bratovu manželku Katju. Len čo sa s ňou brat oženil, okamžite sme sa stali dobrými priateľmi. A som veľmi rada, že naše priateľstvo pretrvalo až dodnes, hoci už máme 60 rokov. Raz večer som sedela s Katkou v kuchyni a popíjali sme čaj. Bola taká rozrušená, že ju nič nemohlo vyrušiť z jej myšlienok.
Rozhodol som sa opýtať sa jej priamo: -“Káťa, stalo sa ti niečo?” “Áno, ale neviem, ako to povedať, veľmi sa hanbím. -No, nie sme cudzí ľudia, tak nám povedz, čo sa deje. -Ide o moju dcéru Annu. Anya je moja neter, je to veľmi vážne dievča.
Hneď po škole sa rozhodla pre povolanie, vyštudovala dobrý ekonomický inštitút a dobre pracuje. Má skvelého manžela a dve deti. -Anya mi povedala, že má priateľa. Hovorí, že svojho manžela už dávno nemiluje, ale Dima je jednoducho dokonalý.
“Musím chrániť svoju dcéru pred zaťom, vymýšľať si nejaké výhovorky. Ale môj zať je taký dobrý, nemá žiadne zlozvyky, Annu má veľmi rád, deti vychováva dobre… nuž, to vidí v tom Dimovi… -A je to také vážne? Keď sa Aňa vrátila, povedala, že ju Dima požiadal, aby prišla, a tak chcela povedať manželovi, že od neho odchádza. Rozpovedala som Katji príbeh svojej mladosti. Môj prvý manžel bol dokonalý rodinný typ. Tak veľmi sníval o veľkej a úzkej rodine a ku mne sa správal s veľkou trémou. Hneď bolo zrejmé, že si ma váži a rešpektuje.
Ale potom som mala krátky románik, jeden chlap mi zamotal hlavu a ja som sa kvôli nemu rozviedla s manželom. Ale ja som už mala ročné dieťa a ten chlap povedal, že ma nechce prijať s dieťaťom. Tak som prišla o prvého manžela a o chlapca. Potom sa môj prvý manžel oženil druhýkrát.
A o niekoľko rokov neskôr som sa vydala znova. Môj druhý manžel si vzal dieťa a teraz žijeme dobre, máme spolu deti. Ale pamätám si, aký postoj mal ku mne môj prvý manžel – nikdy v živote som nič podobné nezažila. – “Povedz tento príbeh Ane, možno tak pochopí, že si musí vážiť svoje šťastie,” požiadala ma Káťa.
