“Z očí, z mysle” – to sa hovorí, keď sa milenci rozchádzajú. Bohužiaľ, vzdialenosť môže spôsobiť, že sa vytratí aj materinská láska. Aspoň tak sa to stalo mojej matke. Mal som len tri roky, keď moja matka odišla pracovať do Turecka. Samozrejme, mama mi veľmi chýbala, ale stále mi posielala peniaze a rozprávkové dobroty od svojich priateľov.
O dva roky neskôr sa mama vrátila. Bolo to požehnanie. Čoskoro sa ukázalo, že moja matka sa prišla rozviesť s mojím otcom. Mala vplyvného nápadníka a chcela sa zaňho vydať. Otec sa ma opýtal, aké má so mnou úmysly. Mama bola trochu v rozpakoch, ale povedala, že si ma nemôže vziať, lebo Farukh si to neželá.
Otec bol šťastný. Ale ja som veľmi nechápala, prečo by mama mala ísť k nejakému cudziemu Farukhovi, ktorý ma tiež nechcel. Bola som veľmi rozrušená, ale ešte som nechápala, že to znamená úplný rozchod s mamou. A presne to sa aj stalo. Moja matka odišla a my sme o nej už nič nevedeli.
Nevolala, nezaujímala sa o nás. Iba na moje narodeniny mi posielala blahoželania cez internet a 100 eur. Možno keby sa to nestalo, cítil by som sa lepšie. Koniec koncov, každá spomienka na ňu bola zároveň pripomienkou, že ma nepotrebuje. Keď mi otec povedal, že sa chce oženiť, bola som vystrašená.
Mala som už desať rokov a samotné slovo macocha vo mne vyvolávalo smútok. Ale ja som mala skvelú macochu. Teta Nina mi dala toľko tepla a lásky, koľko som od vlastnej matky nikdy nedostala.Ani po narodení mladšieho brata sa jej postoj ku mne nezmenil. A jedného dňa mi mama konečne zavolala.
Bol to šok. Nejako sa dozvedela, že sa budem vydávať, a zavolala mi, že chce prísť a zorganizovať mi svadbu vlastnými rukami, aby všetko urobila na najvyššej úrovni. Predstavila som ju spolu s tetou Ninou a uvedomila som si, že jej prítomnosť na svadbe by bola úplne nevhodná. Nechcela som od nej prijať ani žiadnu pomoc.
To som jej povedal. Mama mi začala rozprávať, že má dvoch synov od Farukha, že sú to jednoducho úžasní chlapci a že chce ísť s nimi. To ma vôbec nezaujímalo. Ani ja som však nemal záujem. Veď počas celého rozhovoru sa ma na nič nepýtala, hovorila len o sebe a svojich túžbach. Prerušil som tok jej reči a požiadal som ju, aby ma už nikdy neobťažovala.
