Stretli sme sa náhodou. Jedného dňa som prišla na pracovisko svojho priateľa a on tam bol. Bol pekný, dobre vyzerajúci, s dokumentmi v rukách. Určite som ocenila jeho vzhľad. A večer mi napísal správu. Zrejme to aj on ocenil. Môj priateľ mi dal jeho číslo.
Chodili sme spolu štyri roky a potom sme sa rozhodli vziať. Spočiatku bolo všetko skvelé. Ja som pracovala, on tiež a mali sme perfektný vzťah. Ale narodením nášho dieťaťa sa všetko zmenilo. Odišla som na materskú dovolenku a prestala som pracovať. Pracoval sám.
Bolo pre neho neprijateľné, že som žena a mám potreby, pretože som si všetko robila na vlastné náklady. Takisto nechápal, že dieťa má ešte väčšie potreby ako žena. Vždy som mu varila chutné jedlo. Náš dom bol dokonale čistý, jeho oblečenie bolo vždy čisté a upravené.
Nevedela som, čo iné mám robiť, pretože som si dokonale plnila svoje manželské povinnosti.Ale on mi stále hovoril, že som bezcenná, že nič nedokážem, že som nehodná rodiny a mala by som celý život žiť s mačkami.Rozhodla som sa rozviesť, keď na mňa položil ruku.
Ani sa mi neospravedlnil a povedal, že sa chce rozviesť sám, lebo nechce žiť s takou nulou, ako som ja. Rozišli sme sa. Dostal som výživné. O syna sa nezaujímal. Po troch rokoch sa mi už podarilo úspešne vymeniť byt za väčší, kúpiť si auto a z času na čas cestovať.
A podarilo sa mu druhýkrát oženiť. Jedného dňa prišiel za mnou a požiadal ma, aby sa k nám vrátil. Povedal, že to chápe, že som najlepšia manželka na svete. Neprijala som ho a zaželala som mu veľa šťastia. Dobrý prístup treba oceniť v tom čase, nie o tri roky neskôr.
