Keď sa mojej svokre zhoršilo, zo všetkých jej 4 detí som za ňu bola zodpovedná ja. A bola taká nešťastná, že som svoje činy ľutovala.

Moja svokra vždy túžila po moci a bola príliš ambiciózna. Nikdy nebrala do úvahy nikoho názor, všetko si robila po svojom a potom sa sťažovala, že ju nikto neupozornil ani jej nepomohol.

Nikto ju nemal veľmi rád, vlastne aj jej deti sa jej vyhýbali a pri zriedkavých príležitostiach sa jej snažili čo najskôr zbaviť. Ako svokra starla, bolo to ešte horšie. Je to žena v tele a často bolo pre ňu ťažké pohybovať sa. Samozrejme, musela byť neustále pod dohľadom. Moja svokra má dve dcéry a dve nevesty, ale tie sa mi snažili všetkými prostriedkami vyhnúť, a to ja nemôžem.

Moja svokra je predsa len človek… Celkovo som s týmito myšlienkami zostala jedinou opatrovateľkou svojej svokry. Ale ona sama mi povedala, že s mojou pomocou počíta… no, alebo ma manipuluje, kto vie?

Pred dvoma týždňami moja svokra spadla zo schodov a skončila so sadrou na nohe. Vtedy mi jej prišlo ľúto a rozhodla som sa ju prijať. Vtedy som ešte nevedel, že robím jednu z najväčších chýb svojho života…

Stratila schopnosť úplne samostatného pohybu, ale jej po moci bažiaca osobnosť a neustále nespokojná tvár nezmizli. Teda, starám sa o ňu a ona sa sťažuje na všetko: voda je príliš studená, v izbe je príliš svetlo alebo príliš teplo, televízor jej bráni spať počas dňa…

Trávim viac času so svokrou ako so svojimi deťmi, ale občas si chcem vyjsť aj s priateľmi, celý môj svet sa neobmedzuje len na svokru. Ale povedzte mi, čo si myslíte, že môžem v tejto situácii robiť? Deti k nej prídu na čaj, porozprávajú sa s ňou, a to je všetko, nepomôžu mi, nemôžem nechať svokru samu v takej ťažkej situácii!

Related Posts