Ráno sa začalo telefonátom Sena, ktorý s radosťou oznámil: “Mami, Galia je tehotná. Vieš si to predstaviť, taká radosť… – Ach, gratulujem. Len je to trochu zvláštne… – Čo je zvláštne, sme manželia už päť rokov, je najvyšší čas. Na druhý deň prišla k môjmu synovi z ničoho nič svokra. Zvyčajne prichádzala na sviatky alebo volala vopred, ale tentoraz prišla len tak, a to bolo pre Gáliu zvláštne.
– Haloška, som rada, že sa ti konečne narodí dieťa. Len nepovedz manželovi, že to nie je jeho. -Ako… Prečo to hovoríš? Celý čas sme sa snažili otehotnieť, mala som všetky testy, darilo sa mi. Lenže on nechcel, vraj už vie, že nemá žiadne problémy.” -Haloška, ide o toto… v detstve mal môj Aljoša chorobu a po nej sú muži neplodní.
Lenže on o tom nevie a ja nechcem, aby to vedel. Lenže jeho sebavedomie klesne a ktovie, čo sa s ním stane. Potom sa priznám… Práve som išla po práci do kaviarne na kávu a sadol si tam jeden chlap.
Nepamätám si, ako som sa ocitol v jeho dome. Milujem Aljošu, naozaj. “Galja, všetko, čo sa deje, je na dobré, to dieťa si potrebovala,” upokojovala ju svokra. Galia bezpečne porodila. V pôrodnici sa ako zdravotná sestra objavila Lešova spolužiačka a pustila ho na oddelenie. -“Galja, máme také krásne dievčatko.
Len nechápem, prečo má také červené vlasy.” – Je to len renesančná záležitosť, kto vie, čo sa tam mieša. Hlavné je, že je zdravá. O deň neskôr prišiel Aljoša za matkou a povedal: “Viem, že to dieťa nie je moje.” “Ako to vieš, synku?”
“Pamätáš si na moju spolužiačku, teraz je zdravotnou sestrou v pôrodnici, povedala, že krvná skupina sa nezhoduje.” “Aljoša, teraz ti všetko vysvetlím. Dlho som to pred tebou tajil, ale ty si neplodný. Povedal som o tom Galji a ona otehotnela iným spôsobom, aby si mohol mať dieťa, našla spôsob, ako otehotnieť. – Takže Galja to vedela, ale neopustila ma kvôli tomu? Dokonca mi porodila dieťa. Len o tom nehovorte Halji, žijú v pokoji.