S Olehom som žila 28 rokov. Hoci som sa skôr trápil. Keď som bola mladá, zamilovala som sa do neho – čo na to povedať, bol to zaujímavý chlap z dobrej rodiny. Vzali sme sa, najprv sme bývali u jeho rodičov a neskôr sme si zaobstarali vlastný byt. Už vtedy som si uvedomila, že môj manžel nie je taký jednoduchý.
Stále do všetkého rýpal, ale sám nechcel nič robiť. Desať rokov som ho presviedčala, aby urobil opravy, ale nemohla som čakať, a tak som nakoniec tapetovala sama. Neskôr mi vyčítal, že je to krivé a nekvalitné. Ale mali sme dve deti a úprimne povedané, na rozvod som ani nepomyslela. Hoci som sa v manželstve cítila nešťastná.
Veľa som pracovala, starala sa o deti, ale veľmi mi chýbala Olegova podpora. Vôbec sa nestaral o vzdelanie detí ani o to, kam pôjdu študovať.
Zarábal almužnu a nechcel viac. A ak som sa sťažovala na našu finančnú situáciu, hneď robil scény: “To kvôli tebe! Nikdy si ma nepodporoval! Len mrháš peniazmi!” To ma nakoniec vytočilo do nepríčetnosti. Deti už boli dospelé a ja som sa rozhodla: “Mám toho dosť, odteraz je každý sám za seba. Každý si kupuje jedlo na vlastné náklady.” – A čo účty za komunálne služby?”
– Rozdelíme si ich rovným dielom. Neskôr sa oficiálne rozvedieme. Prijal to celkom veselo. Asi si myslel, že o pár dní ho začnem žiadať o zmierenie. Ale ja som bola v pohode. Varila som si jednoduché jedlá a on si každý deň varil cestoviny. Potom ma moja sestra pozvala do Talianska, žije tam už 20 rokov. Nerozmýšľala som a súhlasila som. V Taliansku to nebolo ľahké, ale ak mám byť úprimný, cítil som sa šťastnejší. Cez deň som tvrdo pracoval, ale mal som dostatok času na oddych. Mohol som si dovoliť chutné jedlo a kvalitné oblečenie.
Cítil som sa, akoby som bol opäť mladý. Mimochodom, mal som veľa obdivovateľov, ale všetkých som si držal odstup. Prešlo šesť rokov a môj syn sa rozhodol oženiť. Vrátil som sa domov, vošiel do bytu a neveril som vlastným očiam.
Všade bol neporiadok, špina a vyzeralo to, akoby ho za celé tie roky nikto nečistil. Potom vyšiel Oleg. Vyzeral na nepoznanie – starý, neoholený, neupravený. Keď ma uvidel, bol veľmi šťastný. Okamžite som začala upratovať neporiadok. Môj bývalý mi stále radostne opakoval: “Konečne si späť! Si taká krásna!
Prosím, už neodchádzaj. Za tvoje peniaze urobíme toto miesto takým krásnym a kúpime si auto! – Čo s tým majú spoločné moje peniaze? – Veď sme rodina! Si môj drahý človek! Neznič naše manželstvo, prosím! Vysmiala som sa mu do tváre. A potom som povedal: “Povedal si, že ti ničím život! Že som dôvod, prečo nič nedokážeš! – Tak veľmi som sa mýlil!
Je mi to tak ľúto! Už tam viac nechoď! – To myslíš vážne? Ale nie, nepôjdeš! Mal som skôr používať hlavu a viac sa snažiť o svoju rodinu! Viackrát sa k tejto téme vrátil, pýtal sa a sľuboval, že teraz bude všetko inak. Ale ja som mu neveril. Po synovej svadbe som sa vrátil. Teraz mi Oleg každý deň volá a píše a prosí ma, aby som sa vrátil. Hovorí, že bezo mňa zomrie. Myslíte si, že môžete takémuto človeku dôverovať? Myslíte si, že sa naozaj zmení?
