“Každý rok ku mne na Veľkú noc chodila celá rodina. Moje deti, moja sestra a jej rodina, niekedy aj svokra mojej dcéry. Bola som zvyknutá, že všetci prichádzali pripravení. Vždy som vystupovala ako pani domu a neočakávala som, že mi niekto pomôže. Situácia sa zmenila pred dvoma rokmi. Zostala som vdova a dôchodok znamenal, že som si nemohla dovoliť žiť na predchádzajúcej úrovni. V bežnom živote sa mi nejako darí vychádzať s peniazmi, ale Vianoce… No čo si budeme klamať, nemôžem si ich dovoliť. Vymyslela som si láskavú výhovorku pre rodinu, ale pravda je taká, že budem sedieť sama, lebo sa hanbím povedať pravdu.”
Som žena v domácnosti
S manželom sme sa dokonale dopĺňali. Rozhodne bol mojou druhou polovicou. Celý náš život bol v súlade a spolu. Dočkali sme sa troch detí a, neskrývam, moja rodina mi prinášala uspokojenie. Na niekoľko rokov som odložila kariéru a naplno som sa venovala deťom a domácnosti. Tak sme sa s Jankom rozhodli.
Veľa zarábal, mohli sme si to dovoliť. Bola by som neskromná, keby som povedala, že sme mohli deti vypustiť do sveta so značným majetkom. Každému z nich sme kúpili byt a zabezpečili im vzdelanie.
To rodinné zázemie som si zobral z domu. So sestrou sme vždy prechovávali veľkú vďačnosť a úctu k našim rodičom. V skutočnosti sme sa po ich smrti zblížili a mohli sme sa na seba spoľahnúť vo všetkých situáciách.
Na materskej a rodičovskej dovolenke som strávila celkovo osem rokov. Našťastie, návrat k mojej profesii bol pre mňa bezproblémový. Bola som učiteľka, a aj keď som sa vrátila do práce, svoju prácu som zlaďovala s úlohou matky a dobrej manželky. U mňa doma bola vždy teplá večera, k nej domáci koláč, upratané v každom kúte.
Bol som tiež zástancom rodinných stretnutí. V našom dome sa vždy organizovali silvestrovské večierky, grilovačky a bohaté oslavy. Môj manžel bol taký. Ja som sa jednoducho realizovala ako hostiteľka!
Nemôžem si dovoliť Vianoce
Odkedy sa deti odsťahovali na vlastnú päsť, čoraz viac sa teším na rodinné stretnutia. Presťahovali sa do rôznych častí krajiny, takže nedeľné večere neprichádzali do úvahy. Všetci vedeli, že rada navštevujem svojich príbuzných, a ani sa nepokúšali zmeniť svoje plány.
Pred dvoma rokmi sa moja situácia obrátila naruby. Janek zomrel na infarkt. Zrazu som zostala sama vo veľkom dome s jedným dôchodkom. Samozrejme, na začiatku to pre mňa nebolo najdôležitejšie, ani som nepomyslela na to, že finančne to bude ťažšie. Dlho som žil v zúfalstve. Nakoniec som si však uvedomil, že okrem toho, že som stratil svoju životnú lásku, som prišiel aj o finančnú podporu. Vzala som si manželov dôchodok, pretože z učiteľského dôchodku som žiť nemohla, ale aj tak je to veľmi ťažké.
Naučila som sa žiť skromne, ale hrdosť mi stále bráni priznať svojim deťom, aké je to ťažké. Predstieram, že to stále zvládam, pretože nechcem zvyšovať ich starosti. Vianoce som oslávila ako zvyčajne. Požičala som si od kamarátky a nejako som to zvládla. Žiaľ, vidina budúcich Vianoc ma desí. Prvýkrát ich nebudem tráviť so svojou rodinou.
Tak veľmi sa hanbím priznať, že mám finančné problémy, že som klamal, pretože si jednoducho nemôžem dovoliť stráviť Vianoce tak ako vždy. Svojim deťom a sestre som povedala, že tento rok budem tráviť Veľkú noc s kamarátkou, ktorej zomrel manžel. Povedala som jej, že viem, aká je jej bolesť, a že ju nemôžem nechať samu. Uverili mi. Žiaľ, povedali, že rešpektujú moje rozhodnutie.
Nastali prvé osamelé Vianoce v mojom živote. Samozrejme, nepôjdem k svojej priateľke, aj keď ona vlastne nedávno ovdovela a trávi tento čas so svojím synom. Ani jej som sa s tým nepriznala, pretože nechcem zvyšovať jej starosti v tomto ťažkom období. Neviem, ako to zvládnem. Len tá myšlienka mi láme srdce
