Mám „šťastné“ manželstvo už sedem rokov.
S manželom chodíme od strednej školy. Po šiestich rokoch romantických stretnutí sa rozhodol požiadať ma o ruku. Po skončení školy sme sa vzali.
Začali sme bývať v blízkosti Davidových rodičov. Doma som mala ešte mladšiu sestru, takže po svadbe som bola nútená opustiť rodinný dom. zamestnala som sa ako učiteľka. Môj manžel pracoval ako stavebný robotník.
Istý čas zostal v zahraničí. Žili sme v blahobyte. Dokonca sme si kúpili vlastný dom. Prvý rok rodinného života bol nádherný. Manžel mi každý mesiac dával darčeky, často sme chodili na dovolenky. Takmer každý večer sme mali romantické večere.
Tento stav však netrval dlho. Po príchode dieťaťa sa všetko zmenilo. David začal chodiť neskoro do práce, neodpovedal mi na telefonáty a niekoľkokrát sa v noci nevrátil domov. Upokojovala som sa, že sa to stáva v mnohých rodinách a že túto krízu budem musieť jednoducho prečkať. Mala som dieťa, bola som na materskej dovolenke, mala som oveľa menej peňazí a viac výdavkov.
Pribrala som, takže som sa necítila taká príťažlivá ako predtým. Stále som však dúfala, že sa náš vzťah zlepší.
Nakoniec som sa rozhodla mať ďalšie dieťa. Materstvo bolo to jediné, čo mi robilo radosť.
David prestal nosiť domov peniaze. Všetci okolo neho hovorili o jeho aférach. Často sa vracal domov opitý. A ja som potom odchádzala do práce a nechávala som deti s babičkou.
Jedného dňa som prišla domov skôr a v našej spálni som uvidela cudziu ženu. Bola oblečená len v spodnom prádle. Ani som nevedela, čo mám povedať. Potom z kúpeľne vyšiel David.
Nevenoval mi žiadnu pozornosť. Žena zo seba rýchlo zhodila šaty a utekala preč, ale jemu to bolo jedno. Pokojne sa obliekol a išiel do kuchyne fajčiť. Dlho som plakala a nechápala, čo sa deje. Dávid nepovedal ani slovo.
Čas plynul a podobné situácie sa v našom živote stávali častejšie. Počula som, že muži vedia podvádzať, ale byť takí drzí. Ako sa opovážil priviesť do nášho domu inú ženu?
Cítila som sa citovo zničená. Môj život sa stal neznesiteľným. Neustále som premýšľala, ako od všetkého utiecť, kam ísť, ako žiť. Veď som mala dve malé deti.
Potom som sa rozhodla urobiť dôležitý krok. Napísala som svojej kamarátke, ktorá odišla za prácou do zahraničia a nechala svoj byt prázdny.
Súhlasila, že mi ho prenajme; musela som platiť len komunálne služby. V ten istý deň som si zbalila veci, objednala som si taxík a odišla som s deťmi do iného mesta. Po dvoch týždňoch života som tam zapísala deti do škôlky a našla si prácu. Mali sme dosť peňazí na zaplatenie komunálnych služieb a na bývanie.
Môj bývalý manžel sa stále nechce podieľať na výchove detí. Nedávno som v práci stretla muža, ktorý sa mi okamžite zapísal do duše.
Ani jeho nezaujíma, že mám dve deti. Už dlho som sa necítila taká šťastná. Možno práve preto stálo za to nabrať odvahu všetko opustiť a začať nový život. Najdôležitejšie je nebáť sa zmeny.
