Rada chodila do dediny, najmä k jazeru a k čerešni pod domom. Jej mama hovorila, že pod týmto stromom urobila svoje prvé kroky. Jeho konáre boli už napoly odumreté, ale nikto sa ho neodvážil vyrúbať.
Po rokoch tam už Naďa nebývala, ale babičku navštevovala vždy, keď mala voľnú chvíľu. Pili bylinkový čaj a rozprávali sa o dedinských legendách, najmä o jazere, v ktorom sa Naďa rada kúpala.
Inzeráty Jedného dňa pri prechádzke po brehu našla krásny prsteň s veľkým modrým kameňom. Naďa o prsteni nikomu nepovedala a na druhý deň si ho vzala do práce.
Všimli si ho jej priatelia a pýtali sa, kto jej ho dal. Nadia z nejakého dôvodu klamala a povedala, že je to od jej snúbenca. V ten večer ju začala bolieť hlava, ale nevenovala tomu veľkú pozornosť. V nasledujúcich týždňoch Nadia veľmi schudla, trpela nespavosťou a cítila sa slabá.
Likari jej povedali, že si musí oddýchnuť, a tak si vzala dovolenku a odišla k babičke. Keď ju babička uvidela, vedela, že sa niečo deje, a uvarila jej čaj.
Naďa babičke povedala o prsteni a babička si spomenula na strašidelný príbeh, ale odmietla jej ho povedať. Povedala Nade, aby sa zbavila prsteňa len preto, že má zlú energiu a páchne reumou.
Na druhý deň Naďa utekala k jazeru a zo všetkých síl hodila prsteň do vody. Potom spala ako bábätko a jej neznáme neduhy zmizli. Rozhodla sa, že človek by si nikdy nemal brať cudzie veci pre seba, pretože tým berie energiu iného človeka pre seba. Nemôžeme predsa vedieť, aký bol osud bývalého majiteľa?
