S Michailom sme sa spoznali pred pätnástimi rokmi v inštitúte, keď sme mali dvadsať rokov. Zamilovali sme sa do seba na prvý pohľad.
O dva mesiace neskôr sme sa vzali. Po svadbe sme sa s manželom veľmi chceli stať rodičmi, ale nevyšlo to.
Stále sme chodili k odborníkom, ale ani on, ani ja sme nemali žiadne problémy. Rezignovali sme a rozhodli sme sa dieťa adoptovať. Urobili sme tak pred rokom. Teraz máme trojročného chlapca Andreja. Pred dvoma mesiacmi som išla k lekárovi, pretože som sa necítila dobre. Predstavte si moje prekvapenie, keď mi povedali, že som tehotná. Po odchode z kliniky som zavolala a potešila manžela.
Po nejakom čase, tesne pred Valentínom, mi začalo byť zle a nevedela som, čo mám robiť. Išla som k odborníkovi a na druhý deň som bola v nemocnici. A stretol som dievča.
Dali sme sa do reči a ona mi povedala, že čaká dvojičky. Mala som z toho radosť, ale zároveň som rozmýšľala, či sa ukáže, že budem mať dvojičky, ako to všetko zvládnem, pretože som už mala 35 rokov. Keď som si spomenula na to, čo mi povedalo dievča, že jej o dvojičkách nepovedali hneď, rozhodla som sa opýtať rodičov, či máme v rodine dvojičky. Nemali sme. Rozhodla som sa, že sa pre istotu poradím s manželom.
Tiež mi povedal, že v ich rodine nie sú dvojčatá. Na ďalší deň som mala dohodnuté stretnutie. Dlho ma vyšetrovali a ja som sa bála. Keď som sa spýtala, či je všetko v poriadku, povedali mi, aby som išla na oddelenie a všetko mi povedia neskôr.
Ako dlho trvala tá polhodina, kým som na nich čakal? A potom sa otvorili dvere, vošiel lekár a povedal: “Gratulujem, mamička.
Budeš mať dvojičky. Bola som prekvapená, nevedela som, čo mám povedať, a hneď ma napadlo, ako je to možné, pretože ja som v rodine nemala dvojičky a ani môj manžel. Vtedy mi napadlo zavolať svokre. Keď som jej to povedala, dlho sa smiala, ale nakoniec povedala, že jej otec mal brata dvojča.
Takto môj manžel pozná svojich príbuzných. Teraz čakáme na príchod našich dievčat s Mykhailom a Andrejom. Neviem, ako to zvládnem, ale dúfam, že nám Boh pomôže.
