Vo veku 59 rokov som stretla muža, ktorý mi čoskoro ponúkol, aby som s ním žila. Bola som rozvedená asi 15 rokov a už som nemala žiadny vážny vzťah, takže som zvážila všetky pre a proti a rozhodla som sa to skúsiť.
Na prvý pohľad bol ten muž veľmi slušný a čistotný. Rozprávali sme sa a dospeli sme k záveru, že najlepšie bude bývať v mojom okolí. Tak sme začali náš spoločný život. Zo začiatku bolo všetko ako v rozprávke a potom sa začal horor.
Keďže som pracoval v továrni, mal som dosť nabitý program. Môj „milenec“ bol sám sebe šéfom, vstával, kedy chcel, odchádzal z domu a vracal sa, kedy sa mu to hodilo. Cez víkendy som vždy varila a upratovala ja.
V nedeľu som varila na celý týždeň, prišla som domov vyčerpaná z práce a v dreze bolo veľa špinavého príboru a riadu. Ak som niečo poznamenala, hneď som sa urazila.
Vo všeobecnosti som začala byť tichšia. Raz som ho požiadala o pomoc: chcela som, aby umyl okná, ale on odmietol s tým, že je to čisto ženská záležitosť.Jedného dňa som však prišiel domov a mal som dojem, že dom je čistý. Na prvý pohľad to tak vyzeralo len preto, že sa jej podarilo vysať a utrieť prach len na miestach, ktoré boli viditeľné.
Niektoré ženy ma možno odsúdia a povedia, že vyžadujem príliš veľa, ale v poslednom čase som si začala uvedomovať, že ho vôbec nepotrebujem. A z akého dôvodu? Starám sa o seba, chodím do práce, varím, upratujem, nakupujem potraviny.
Pre neho som sa stala príliš pohodlnou. V tejto situácii je oveľa lepšie byť sám. Jedného dňa som to už nevydržala a povedala som mu všetko, čo sa vo mne nahromadilo. Hádajte, čo mi povedal? Pokojne povedal, že toto nie je jeho domov a že je tu len hosťom!
A nemienil do domu nič kupovať: bolo na mne, aby som na to myslela! A tak som s manželom bývala celé dva týždne. Teraz som toho mala dosť na celý život! Myslíte si, že žena urobila správne, keď sa s takým mužom rozviedla?
