Pred niekoľkými rokmi ma vyhodili z domu. Manželov telefón bol nedostupný – mal problémy s komunikáciou v práci a bolo veľmi ťažké sa mu dovolať. Išla som k mame domov, pretože som nemohla sedieť v predsieni pod manželovými dverami. Mama ma nijako zvlášť nepotešila – jej syn a jeho manželka žijú so svojimi milovanými vnúčatami.
Prijali ma do domu pod podmienkou, že musím všetkých obísť. Musela som súhlasiť, nemala som veľmi na výber: moje vreckové bolo malé, nedalo sa z neho vyžiť, a keď svokra odišla, zobrala nám peniaze. Mojou jedinou nádejou bol príchod môjho manžela. Môj milovaný príde a všetko vyrieši.
Ale z nejakého dôvodu nezavolal.Pracoval som pre celú rodinu. Vstával som o piatej ráno, aby som pripravil raňajky. Potom by som odviezla synovcov do škôlky s kočíkom v zuboch. Keď som sa vrátila zo škôlky, musela som všetkých nakŕmiť a pripraviť do práce. A moje dieťa malo prísne zakázané plakať. Ale to sa dieťaťu nedá vysvetliť.
Len čo som počul plač, matka a manželka môjho brata sa hneď škerili: “Nechajte ho plakať, je to dobré pre deti. Nemáš nič lepšie na práci, ako nosiť dieťa na rukách? Poďme vymyslieť niečo, čo by ťa zamestnalo. Položíte ho, máte ho v náručí a on zavýja, pretože k nemu hneď bežíte. Ticho som plakala, keď som počula, ako sa môj syn rozplakal.
Srdce ma bolelo ako matku, ale vedela som, že ak sa postavím proti pravidlám, vyhodia nás odtiaľto. Vedela som, kedy príde môj manžel. V ten deň som vzala syna a išla na železničnú stanicu. Manžel vystúpil z vagóna, ja som mu so slzami šťastia hodila ruky okolo krku a on mi odopol ruky, otočil sa a odišiel bez toho, aby povedal čo i len slovo alebo sa na dieťa pozrel.
Sedela som na vlakovej stanici, objímala svojho syna a nevedela, čo ďalej. Nechápala som, čo sa môjmu manželovi stalo, prečo nám to robí? Kam by sme mali ísť? K mojej mame? Tam nechcem ísť. Moja matka vždy milovala môjho brata a ja som bol len nešťastným omylom mladosti. Posadila som syna do kočíka a odišli sme, nech sme išli kamkoľvek.
O niekoľko hodín mi zavolala manželova babička: “Poď, všetko viem. Pomôžem ti, ako budem môcť. Priletel som k nej ako na krídlach. Svokra mi prezradila dôvody vnukovho chladu voči mne: “Tvoja svokra je zmija. Len si čakala, kým sa ti narodí syn, a ona už hovorila tvojmu manželovi, že to nie je jeho dieťa.
Práve sa vrátila z večierka, na ktorom oslavovala príchod svojho syna. Vtedy som sa dozvedela o starej mame, ktorá utiekla s manželom, keď bol na služobnej ceste. Mimochodom, hovorili o tebe. V deň vášho odchodu prišla k vášmu vnukovi babička z vašej budovy a dôverne mu povedala, že vás navštívil nejaký muž.
Všetko sa teda “zišlo”, vnuk uveril svojej matke, keď mu zavolala a povedala mu o vašom úteku. Nečudoval by som sa, keby poslala susedu. Nečakal som, že vyhodí nemo na ulicu, dokonca ani od nej. S babičkou Mania sme našli spoločnú reč a môj syn si ju zamiloval, pretože bola jeho jedinou babičkou.
Moja svokra a moja mama neboli ochotné komunikovať so svojím vnukom, a Boh s nimi. Môj syn išiel do škôlky a ja do práce. Potom prišla na rad moja pomoc starej mame – bola som už v ôsmej dekáde a vek si vyberal svoju daň. Pol roka pred tým trpkým dňom zašla babka Máňa k notárovi: “Je mi to ľúto, byt som prenechala pravnukovi.
Veľmi som sa na teba naviazala, ale tak je to najlepšie. Vieš, kde sú moje úspory na posledný deň. Pamätaj: žiadne slová. Môj bývalý manžel a jeho matka tiež prišli odprevadiť babičku Maniu. Moja bývalá svokra mala svoj zvyčajný repertoár: “Nuž, drahá, žila si u starej dámy zadarmo, je čas spoznať svoju česť.
Priprav sa, ale nezabudni na svoje potomstvo. Nechcela som ju vopred sklamať. Zachytila som zamyslený pohľad svojho bývalého manžela. Keď videl, že sa naňho pozerám, pristúpil ku mne: “Videl som fotky svojho syna, vyzerá ako ja, keď som bol dieťa. “Je môj?” “Vždy bol tvoj, ale teraz na tom nezáleží.
Ak je môj, dáme sa dokopy. Chcem, aby moje dieťa vyrastalo v úplnej rodine. Napätie posledných rokov, či už to bolo z rád starej mamy Mani, alebo z nevôle voči môjmu bývalému manželovi, všetko vyšlo najavo v slzách. Zasmiala som sa na ňom. Kde bol predtým, so svojou “kompletnou rodinou”?
Znalec potvrdil, že syn sa narodil môjmu bývalému manželovi; súhlasil, že začne platiť výživné. Jeho matka mi zavolala a láskavo povedala: “No, môžete sa k sebe vrátiť. A byt zostane v rodine – tvoj syn, keď bude starší, ho jednoducho prepíše na môjho syna. Nebudem vám priať viac šťastia. Zbohom.
Keď sa moja matka dozvedela, že jej vnuk je majiteľom nehnuteľnosti, okamžite za mnou prišla s nárekmi, že jej syn sa musí rozšíriť. A že ja ako jeho poručník môžem nejako okradnúť vlastné dieťa v prospech milujúceho strýka. Poslal som matku preč – hlasno a vulgárne.
Môj bývalý manžel sa ma stále snaží vtiahnuť späť do ozbrojených síl: pozýva ma na rande a posiela mi kvety. Ja sa však naňho nerada čo i len pozerám: ničomu nerozumel a vyškrtol svoju ženu a dieťa zo svojho života – to nie je veľmi dôstojný ani mužný čin. Viete, mal som šťastie. Mám milujúcu rodinu. A touto rodinou je môj syn.
