Keď sa môj syn rozhodol oženiť, mohol som mladému páru finančne pomôcť. Predal som trojizbový byt, pridal svoje úspory, lebo by mu stačil jednoizbový byt. Sám som tiež kúpil jednoizbový byt, ale priestranný, ktorý som prerobil na dvojizbový. Výsledkom bola malá spálňa, malá obývačka a priestranná kuchyňa.
Môj syn sa však rozhodol, že si byt nekúpi, s odôvodnením, že nemá zmysel kupovať jednoizbový byt, pretože keď prídu deti, aj tak sa budeme musieť rozšíriť. Peniaze teda vložil do banky a požiadal seba a svoju manželku, aby sa presťahovali ku mne, kým budú šetriť na byt.
– Vypočítala som, koľko by bol náš preplatok, a dospela som k záveru, že sa nám to neoplatí. Je lepšie teraz trochu ušetriť a potom si kúpiť bez úveru. Zatiaľ budeme bývať u teba, ak ti to nevadí.
Úvahy môjho syna boli celkom rozumné. A ani ja som nebol proti tomu, aby prišli. Myslel som si, že si budeme rozumieť. Každý bude mať vlastnú izbu a aj tak tu so mnou nebudú bývať celý život.Spočiatku bolo mesiac všetko v poriadku. So svokrou Annou sme vychádzali dobre a v každodennom živote nedochádzalo k žiadnym väčším konfliktom. Ale to bolo pravdepodobne dovtedy, kým sa moja snacha necítila istejšie. Potom sa u nej začal prejavovať charakter.
Anna pracuje z domu. Neviem presne, čím sa živí, ale môj syn hovorí, že dobre zarába. Len pre mňa je jej práca utrpením. Každý zvuk ju rozptyľuje, všetko ju vyrušuje. A ja chcem cez deň pozerať televíziu, a keď varím, zapnem si rádio, aby to nebolo nudné. A ja umývam riad.
Anna mi priamo nič nepovie. Ale môj syn potom príde za mnou:
– Mami, Anna pracuje, prečo ju rušíš?
– Ako ju ruším? Veď ja ani nechodím do tvojej izby!
– Zapneš televízor a v kuchyni tečie voda. Steny sú tenké, všetko počuješ. Anna sa nechá vyrušiť.
A čo mám teraz robiť? Odísť z domu na celý deň a chodiť po uliciach? Syn hovorí, že preháňam, ale televíziu môžem pozerať u susedov. Hovorí, že to bude pre nás oboch ešte väčšia zábava.
– A mala by som u suseda aj variť jedlo? Vaša pracujúca manželka nevarí, ale pravidelne sa stravuje.
Jej syn hovorí, že to nie je problém. Jedlo sa dá pripraviť večer a niekedy objednať na donášku. Veľmi zaujímavé riešenie. Mali ušetriť peniaze, ale na jedlo s donáškou minú. A varenie večer mi tiež nevyhovuje. Večer beží môj obľúbený film.
Ako kompromis mi syn navrhol, aby som si kúpil slúchadlá. Budem všetko počuť a v dome bude ticho. To všetko sa mi nepáčilo, ale rozhodla som sa nesťažovať a súhlasila som. Plán však nevyšiel. So slúchadlami na ušiach nemôžem dlho chodiť, potom mám v hlave poriadny zmätok.
Myslela som si, že by som mohla cez deň sledovať susedove programy. Nech moja snacha pracuje. Ale tým sa jej nevôľa neskončila. Naďalej som robila hluk. Búcham dverami, šúcham nohami, hlasno telefonujem.
Keď prišiel môj syn a znova ma požiadal, aby som bola tichšie, už som to nevydržala.
Čo to má byť! Vo vlastnom dome musím chodiť po špičkách a menej dýchať, aby som nerušila svoju drahú nevestu. Nech ide pracovať do kancelárie ako všetci normálni ľudia, alebo nech si sadne do nejakej knižnice.
Vynadala som synovi a povedala som mu, že u mňa doma budem žiť tak, ako chcem ja. A ak sa im to nepáči, môžu sa odsťahovať, veď majú peniaze. Dobre sa zariadili – dajú im peniaze, pustia ich k sebe a ešte im zabezpečia všetky podmienky. Nie je to príliš veľa?
Už týždeň som nemal žiadne sťažnosti. Samozrejme, snažím sa nerobiť hluk, veď človek pracuje, ale už nebudem lietať vo vzduchu.
