Zina vyhodila svoju nevestu z bytu, pretože si bola istá, že jej vnuk nie je jej vlastný. O tri roky neskôr to trpko oľutovala

Zina, Irynina svokra, zakričala na svoju nevestu: “Vezmi si svoje dieťa a choď preč. To nie je naše dieťa. Ale Valera ti tak veľmi dôverovala! Ira nerobila nič iné, len objímala svoje dieťa a plakala.

A Zinaida počas celého Irinho tehotenstva stále tvrdila, že nie je tehotná so svojím synom. Valera vyrastal ako mamin syn a celý život bol pod jej kontrolou. Ani rodinný život ho nezmenil. Ira s touto situáciou nemohla nič robiť a len sa so slzami v očiach pozerala na svojho manžela. “Valera, prečo dovolíš svojej matke, aby si ma z akéhokoľvek dôvodu doberala?

Čo som urobila zle?” – Buď trpezlivá, drahá. Je to tvoja matka!” Ale poslednou kvapkou v Irininej trpezlivosti boli slová svokry, že dieťa, ktoré Irina nedávno porodila, nie je jej syna… Nedalo sa nič robiť. Ira si zbalila všetky svoje veci, drobnosti po dieťati a odišla do domu svojich rodičov. Ale to nebolo to najbolestivejšie: deň, keď odišla, keď sa ju Valera ani nepokúsila zastaviť, bol dňom jej smrti. Svokra zvíťazila a triumfovala.

Konečne sa mohla vrátiť k normálnemu životu. Veď si to dokonale pamätala a snažila sa vrátiť späť tie večery, keď jej Valerka prichádzala domov z práce a sedeli pri večeri, pili čaj a príjemne sa rozprávali. Jedného dňa sa jej však stalo niečo nečakané. Valera sa vracal neskoro v noci domov z práce, keď ho napadol neznámy chuligán, omráčil ho a okradol.

Bohužiaľ, Valera sa už neprebral a zomrel… Zina takmer prišla o rozum. Každý večer chodila do synovej izby, dotýkala sa jeho vecí a plakala… Ale Irov život bol v poriadku. Bežala do škôlky vyzdvihnúť Timoša, šťastná a nadšená.

V práci ju povýšili, milovaný manžel jej uvaril večeru a dieťa jej robilo radosť svojimi úspechmi – v takom skorom veku. Jedného dňa Ira uvidela svoju svokru a pri pohľade na ňu sa takmer zľakla. Vyzerala ako bezdomovec. Zostalo z nej len to…

Ach, to bola Valera. Ach, áno, Valera, – povedala cez slzy… – Je mi to ľúto, Iroh, prosím, odpusť mi. To ja som zničila tvoju rodinu a aj moju. Som ten najhorší človek na svete… Ira sa zľutovala nad svojou bývalou svokrou. Teraz z času na čas dovolí starej mame komunikovať s jej vnukom.

Related Posts