Oľga rada pila, najmä cez víkendy. So svojimi priateľmi z detstva, dvoma bratmi Vadymom a Denysom, sa chodila zabávať do klubu. Zábava sa skončila nadránom, ale bratia sa tak opili, že sa im nejako podarilo dostať domov taxíkom.
Ochrankár klubu poznal Oľgu už dlho, a tak jej zavolal taxík. Keď ju taxikár odviezol domov, bola v šoku, úplne mimo. Taxikár ju posadil na lavičku neďaleko vchodu, vedľa bezdomovca.
– “Pozri, budeš svedkom. Odfotím sa na kameru svojho telefónu, ako si beriem presne tú sumu, ktorú dlhuje za taxík. A ráno, keď sa preberie, jej to môžeš vysvetliť. Bezdomovec súhlasne prikývol. Taxikár ho natočil, ako si účtuje určitú sumu peňazí za jazdu, a odišiel. Prišlo ráno. Oľga sa zobudila so strašnou bolesťou hlavy a ťažko vstávala. – “Takže nie som doma?” spýtala sa a takmer okamžite vytriezvela.
– “Nie, taxikár ťa nechal na lavičke a ja som zostal sedieť vedľa teba, aby sa ti v noci nič hrozné nestalo,” vysvetľoval bezdomovec a rozprával príbeh taxikára. Oľga si skontrolovala peniaze v peňaženke a bolo tam všetko, okrem ceny za taxík, takže bezdomovec neklamal. – “Dedko, ďakujem, že si ma neopustil…” -Oh, nie, dcéra.
V noci tu teraz chodí veľa ľudí, bolo by nebezpečné ťa tu nechať. Oľga sa cez noc cítila previnilo, premýšľala, prečo sa musela tak opiť. A tu bol bezdomovec, ktorý nekradol, ale pomáhal. Chcel som mu pomôcť na oplátku. – “Dedko, čo sa ti stalo? Ešte stále máš chromú nohu. -Oľga okamžite zavolala sanitku a kým na ňu čakali, starý muž rozprával svoj príbeh.
Ukázalo sa, že v rokoch pracoval na severe, a keď sa vrátil do dediny, zistilo sa, že jeho žena predala dom, zobrala všetky peniaze a odišla. Tak zostal na ulici. O týždeň neskôr ho prepustili z nemocnice. Tým sa však Olinina pomoc neskončila. Svojmu starému otcovi zohnala prácu v kostole a on začal opravovať nábytok, vyrezávať drevo, pracovať ako stolár a robiť, čo sa dalo. Na oplátku žil v kláštore a bol dobre živený.
Po tejto príhode so starým otcom Oľga prestala piť. Koniec koncov, starý otec ju raz zachránil pred nočnými podvodníkmi a druhýkrát by sa to už nemuselo stať. Oľga je teda vďačná osudu, že ho spojil s bezdomovcom.
