Romana som spoznal počas štúdia na univerzite. Zdal sa mi ako ideál – študent vyšších ročníkov, vedúci a aktívny člen študentského parlamentu. Bol inteligentný, športovo založený a mal veľký zmysel pre humor. Padli sme si do oka na prvý pohľad a spoznali sme sa cez priateľov na oslave Dňa študentstva na internáte. Po štvrtom ročníku sme sa vzali a moja mama nám pomohla kúpiť byt v meste a dala nám peniaze na rekonštrukciu.
Mali sme priestranný trojizbový byt. Roman počas štúdia pracoval na čiastočný úväzok a po skončení štúdia som sa zamestnal ako office manažér v malej firme. Nežili sme v luxuse, ale mali sme dosť peňazí na slušný život.
Neskôr sme mali tri deti – dvoch synov, Alexeja a Artema, a mladšiu dcéru Alinu.Zdalo sa, že som najšťastnejšia mama, milovaná manželka a skvelá hostiteľka. Ale po narodení nášho tretieho dieťaťa sa môj vzťah s Romanom začal rúcať. Čoraz častejšie zostával dlho v práci a ja som si myslela, že je to kvôli hluku a rozruchu, ktorý deti prinášali. Veď tri takmer rovnako staré deti znamenajú neustály krik, plač, rozhádzané hračky, špinavý riad a úplný chaos v dome. Roman povedal, že má veľa práce, stretnutí a konferencií.
Tak som sa snažila dať všetko do poriadku, uvariť večeru a uložiť deti do postele, kým prišiel. Prečo by mal vidieť všetok ten neporiadok? Veď sa staral o celú rodinu. Ako sa ukázalo, môj Roman nebol workoholik, ako som si myslel, ale skutočný kotol. Neexistovali žiadne dôležité úlohy ani stretnutia. Kým som opatrovala deti, Roman išiel po práci navštíviť našu spoločnú kamarátku Lili. Ich pomer by mohol pokračovať v tajnosti, keby nebolo jej tehotenstva. Jedného dňa prišiel Roman domov a začal si baliť veci: – Idete na služobnú cestu?
– Nie. Už s tebou nechcem byť. – Prečo? Čo sa stalo? – Už ťa nemilujem. Mám Lilu. A vieš, stále sa čudujem, prečo som si na univerzite vybral teba a nie ju. Roman nechal prsteň na stole a odišiel. Aspoň pravidelne platil výživné. Ale ja som nezostala doma. Najprv som robila manikúru doma, pretože Alina bola ešte veľmi malá. O rok neskôr ju poslala do škôlky a zamestnala sa v salóne krásy. Prešlo osem rokov. Teraz už nie som len nechtová technička, ale aj majiteľka vlastného štúdia v centre mesta. Bola to ťažká cesta, ale vedela som, že to robím pre svoje deti. Chcela som, aby boli na svoju mamu hrdé. Kedysi som pracovala na svoje meno, ale teraz firma pracuje pre mňa. Mám veľa klientov a dobrý príjem.
Každý rok chodíme s deťmi na dovolenku do Egypta alebo Turecka a nedávno som si kúpil nové auto priamo zo showroomu.
Predal som svoj starý byt, pridal som ušetrené peniaze a kúpil som si dvojposchodový dom. Teraz majú moji synovia vlastné futbalové ihrisko a dcéra hojdačku a domček na strome. Ak mám byť úprimný, do istej miery som to všetko dosiahol, aby som Romanovi dokázal, že dokážem žiť aj bez neho. Predstavovala som si, ako ľutuje svoje rozhodnutie, hryzie si lakte a plazí sa ku mne, aby ma požiadal o odpustenie. Ale namiesto Romana za mnou prišla Lilya. Musím priznať, že som ju takmer nespoznala. Kedysi to bolo štíhle dievča s dlhými vlasmi a výzorom modelky.
Teraz je z nej unavená žena s nadváhou, matnými vlasmi a známkami únavy na tvári. Lilya prišla do môjho salónu a povedala, že sa chce kajať. Išli sme do kancelárie, aby náš rozhovor nikto nepočul. – Mária, uvedomila som si, že bumerang je skutočný. – Čo tým myslíš? – Najprv som ti zobrala Romana. A pred mesiacom ma opustil kvôli mladému dievčaťu. Je taká krásna, taká mladá. – Takže zase vymenil jednu ženu za nový, čerstvejší model?
– Áno. Celé tie roky som sa ťa bál stretnúť. Myslela som si, že ma budeš nenávidieť. Ale teraz už chápem, ako si sa vtedy cítil… Pozrel som sa na Lilu a cítil som len ľútosť. Ponúkol som jej kávu, objal ju na rozlúčku a povedal jej, že jej to nemám za zlé. Chcela len svoje vlastné ženské šťastie. Nelpím na minulosti, pretože mám budúcnosť – svoje deti. Chcem ich vychovať tak, aby pochopili, čo je to vernosť. Ale Boh všetko vidí a určite každého odmení podľa jeho zásluh. Preto, milé ženy a muži, vedzte, že každá zrada bude odmenená.
