Niektorí ľudia nemajú také šťastie od narodenia – nie každý sa narodí so zlatou lyžičkou v ústach. Môj bratranec dokončil školu a išiel na univerzitu.
Tam stretla chlapca a bezhlavo sa do neho zamilovala. Alebo si to aspoň vtedy myslela. Už plánovala svoju budúcnosť a chcela sa zaňho vydať. Ale mladý muž nemal také vážne úmysly. Nechcel sa s ňou oženiť. Ale osud mal svoje vlastné plány.
Keď otehotnela, bola v druhom ročníku univerzity. Rozhodla sa o túto radostnú novinu podeliť so svojím priateľom, ale ten jej povedal, že s tým nemá nič spoločné, a jednoducho zmizol z jej života neznámym smerom. Vrátila sa domov a dlho bola smutná a deprimovaná. Napriek všetkému sa však rozhodla mať dieťa. Možno sa jej priateľ rozhodne vziať si ju po narodení syna.
Začala žiť pre potešenie. V jej živote sa objavili ďalší muži. Po narodení dieťaťa ho opustila, nechala ho v pôrodnici a zabudla naň. Chlapec bol adoptovaný, mal šťastie na náhradných rodičov… Vychovali z neho slušného a vzdelaného človeka.
Vyrástol z neho milý a odvážny, čestný a poslušný človek. Keď skončil školu, podarilo sa mu založiť si vlastnú firmu a začal zarábať veľa peňazí.
Časom sa jeho príjem začal znásobovať. Jedného dňa za ním prišla jeho biologická matka a požiadala ho, aby jej pomohol, podporoval ju a dokonca jej kúpil byt s tým, že je matka a on by sa mal o svoju matku postarať.
Odmietol. Prípad sa dostal na súd. Súd rozhodol, že sa k nemu nemôže priblížiť na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Myslíte si, že toto rozhodnutie bolo spravodlivé?
