Spolu s mojím svokrom, ktorý už mal konečne dosť, prišiel Domostroy ku mne domov. Síce len na jeden deň, ale mne to stačilo. Otec rodiny sa pred deviatimi rokmi vzdal voľného plávania, štatútu, aby uživil manželku a dve deti. Manžel mal vtedy 17 rokov, jeho mladšia sestra mala 15 rokov. Nielen to, ale rodinu pripravil o dom a nechal ich doslova na ulici. Svokra a jej deti boli prihlásené u jej matky, ktorá sa zúčastnila na privatizácii.
Nemala však kde bývať – jej dve sestry s rodinami a deťmi plus matka bývali v trojizbovom byte. A jej svedomie jej nedovolilo zdieľať byt. Jej najstarší syn išiel po skončení 11. triedy do práce. Nikdy nezískal vzdelanie. Moja švagriná sa vydala v 19 rokoch a presťahovala sa k manželovi. Zavolá raz za rok a to je všetko.
A Danya zostala žiť so svojou matkou. Keď sme sa zoznámili, stále pracoval. Nasťahovali sme sa k sebe: ja som sa s nimi nasťahovala do prenajatého bytu. Môj otec, ktorý sa dozvedel o situácii v rodine môjho snúbenca, mi dal dom ako svadobný dar. Bol malý, ale dvojpodlažný, so všetkým vybavením a malým pozemkom, a čo je najdôležitejšie, v rámci mesta. Vzala som so sebou aj svoju svokru: mali sme skvelý vzťah.
Donedávna sme všetci pracovali, peniaze sme si nerozdeľovali a s nákupom potravín bolo všetko v poriadku. Neexistovali žiadne domáce hádky: kto je doma, ten varí, keď je všetko zjedené. Z hľadiska upratovania bolo tiež všetko v poriadku. Veľmi som si vážila svoju svokru. A ona sa po presťahovaní do domu upokojila.
V prenajatom byte žila ako tikajúca bomba a neustále sa obávala, že ju vysťahujú. Keď sa nasťahovala, s veľkým nadšením sa pustila do renovácie svojej izby. Zaobstarala si mačku a požiadala o povolenie. Usadila sa a žiarila šťastím. Neobťažovala nás, naopak, stále hovorila Danimu, že má šťastie, že má ženu.
Daniho otec k nám prišiel pred šiestimi mesiacmi. Priviedla ho jeho svokra. Náhodne sa stretli a on sa rozplakal nad svojím ťažkým osudom: žena, ku ktorej išiel, bola zradná. Jemným presviedčaním a sľubmi ho presvedčila, aby byt predal. Svokor zaplatil jej dieťaťu štúdium na inštitúte, nakúpil rôzne materiálne veci a zrekonštruoval jej byt. Rozprávka však netrvala dlho.
Keď mu došli peniaze, už ho nepotrebovali. Nemohol si nájsť prácu, chudák, a tak musel vykonávať príležitostné práce a žil u priateľov a známych.
Podľa môjho názoru dostal, čo chcel. Vymenil svoju rodinu za ľavú tetu, investoval do jej dieťaťa, hoci si mohol spomenúť na vlastné deti. Vôbec, za čo bojoval… Ale jej srdce sa roztopilo. Ako povedala, rozpačito sa jej vrátili staré pocity. “Tento… muž sedel na pohovke, popíjal kávu z môjho hrnčeka, zabalený v župane môjho manžela.” “Vy ste hostiteľka?” spýtal sa a zamračil sa. “A kto ste vy?” štuchla som doňho naspäť.
“Dovoľte, aby som vás hneď uviedla na pravé miesto. Počúvaj ma, pani! Som otec tvojho manžela a nebudem tolerovať neúctu, rozumieš? Zasmiala som sa. Niečo sedí v mojej obývačke a chystá sa ma usadiť na moje miesto? “Zázraky!” – Strýko, poď, vypadneme odtiaľto. Toto nie je almužna, neslúžime chudobným. Prešla som okolo a išla do našej izby, cestou som si vytiahla telefón. Sťažovala som sa manželovi na prítomnosť jeho otca.
“Prídem a odhalím ho sám,” povedal, “a budem pri tom. “Buď opatrný, je to kusisko,” varovala ma Danya. Neobťažovala som sa s prezliekaním. Rozmýšľala som, že zavolám otcovi, aby mi pomohol, ak to budem potrebovať. Ale nesmela som na to myslieť – prišla moja svokra. Padla mi k nohám a prosila ma, aby som jej neničila šťastie. “Toľko rokov som čakala, že sa spamätá a vráti sa k nám.
Nemôžeš ho predsa vyhodiť! Je dobrý, úprimne! Ak ho vyhodíte, pôjdem s ním! Som otupený. Sú ženy, ktoré sú zhovievavé. Ale aby boli také zhovievavé? Svojej svokre som dôrazne povedala, že ho v dome nemienim tolerovať.
Danya prišla o niekoľko hodín neskôr. Za ten čas ma jeho otec stihol úplne znechutiť. A teraz bude spravovať dom ako najstarší v rodine. A jeho syn ho nevyhodí, pretože ho vychoval k úcte k starším a k otcovi. A ja som celý zlý, mal by som byť šťastný, že ma prijali do takej rodiny.” – Rozumieš, ty si tu nikto! Muž je hlavou všetkého. Ty mlčky varíš a rodíš deti. Ako otec rodiny mám plné právo ťa za neposlušnosť aj skosiť. Tak to v žiadostiach býva. S Danou som bola spokojná. A keď z nášho domu vyletel jeho otec, bola som šťastná dvojnásobne. Po upokojení svokry sme s Daniilom išli urobiť inventúru.
Chýbali nám nejaké veci a peniaze. Podali sme hlásenie na políciu a súd. Rozsudok, ktorý sa ukázal ako podmienečný, bol niekoľko rokov na štátnej podpore. Skončilo sa všetko dobre? Samozrejme, že áno. Moja svokra vždy plače a pozerá sa na nás odsudzujúco. Odsťahovala by sa, ale potom by si musela prenajať byt a nemala by peniaze na posielanie balíkov svojmu milovanému bývalému manželovi. Rozhodli sa tiež, že sa znovu vezmú, tam, v kolónii.
A moja svokra teraz šetrí peniaze, chce svojmu budúcemu manželovi usporiadať poriadnu oslavu. Hovorí so mnou a mojím synom cez zuby. Odvážili sme sa dať jej syna do väzenia. A ja tomu nerozumiem: ako môžete odpustiť, čo urobil váš svokor? Ako? Podvádzal a potom dal svoju rodinu na ulicu!
Mal odísť z domu kvôli svojim deťom ako normálny človek. Mala by som sa kam vrátiť. A teraz nie je. Je to jednoducho nechutné. Tchýňa si v kalendári odškrtáva dni do ďalšieho termínu. Na chladničke visí pomerne dlhý zoznam potrieb jej svokra. Pomaly sa z neho vyškrtávajú veci, ktoré už boli kúpené. Nekupuje potraviny do domu. Existuje nejaký spôsob, ako jej dať rozum do hrsti? A viac sa mi páčila moja svokra.
