– Páni, aké majú Petrovci šťastie. Je zrejmé, že majú neskoré deti, a to trojčatá. “Viem si len predstaviť, aké emócie museli prežívať, keď sa dozvedeli o tomto dare osudu,” povedala Maya pri pohľade na päťročné deti susedov, ktoré sa s jej dcérou hrali na ihrisku.
Jej respondentka bola na rozdiel od Mayi, ktorá v dome býva už niekoľko mesiacov, starousadlíčkou v susedstve a o všetkých obyvateľoch vedela takmer všetko. Z jej pochmúrneho tónu Maya pochopila, že veci nie sú také jasné, ako si predstavovala. “Čo sa deje?” spýtala sa. “Sú deti nechcené? Suseda mlčala. Maya pokračovala: “To sa nedá povedať. Myslím, že deti aj rodičia sú veľmi šťastní.” – Nie rodičia, ale starí rodičia
. – Aha! Prečo im hovoria otec a mama? – Pretože svojich rodičov nevideli, odkedy sa narodili. Je to smutný príbeh. Sú to deti Petrovovej dcéry Eleny. Bola taká šťastná so svojím manželom. A on bol taký starostlivý, odfúkal z nej prach. A keď sme zistili, že budú mať dve deti, nie jedno, Serhij začal pracovať dvakrát tak usilovne.”
– Tri deti. – Dve. Ultrazvuk ukázal dvojčatá. Nikto nemal podozrenie na tretie, kým sa nenarodili. Sergej bol špeditérom. Ale tesne pred návštevou lekára sa snažil nechodiť na diaľkové lety. A deň pred pôrodom mal hroznú nehodu. A bol preč… Olena už bola v nemocnici a oni sa rozhodli, že jej nič nepovedia.
Pôrody prebehli dobre, s prekvapením, myslím ten tretí.
Olena bola taká šťastná, že si stále predstavovala, ako bude Serhij reagovať na tretie dieťa. A keď sa dozvedela pravdu, omdlela. Jej rodičia sa o ňu veľmi báli, aby sa jej niečo nestalo. – Aj ona?
– Nie. Olena na druhý deň ráno jednoducho utiekla z nemocnice. Zavolala matke, že sa nevráti, že tri deti nezvládne a že ich bez Sergeja nepotrebuje. Už plánovala, že sa stane šťastnou a založí si novú rodinu. To sa jej podarilo a teraz má dieťa, hoci odvtedy svojich rodičov nenavštívila. “Je dobré, že deti majú takých skvelých starých rodičov. Boh im žehnaj!
