Chcem vám, milí čitatelia, porozprávať svoj príbeh, v ktorom som veľmi vďačná svojej svokre za to, že mi pomohla pochopiť, že môj manžel ma vôbec nepotrebuje. A práve ona mi pomohla rozviesť sa s ním. Pomohla mi v najťažšom období, keď som bola veľmi unavená na duši. Manželstvo s manželom som považovala za šťastné. Pätnásť rokov je dlhá doba. A ak došlo k hádkam, radšej som o nich povedala svojej svokre.
Veď Ľudmila Andrejevna mi vždy pripadala ako takmer dokonalá svokra a milý človek. Často sa ma zastávala a svojmu synovi hovorila, že rodinné šťastie je trpezlivosť a schopnosť vzájomne sa dohodnúť. Aj keď sa mi narodilo dieťa, mala som pri sebe mamu, a nie manžela, ale svoju drahú svokru. Moji rodičia pracovali a prišli len na týždeň. Moja mama Liudmyla bývala v susednom dome.
To ona mi povedala, čo mám robiť s dieťaťom, a naučila ma, ako ho kúpať a kŕmiť. Ale zároveň sa nám nevenovala, nikdy nás neobťažovala. Už dlho bola bez manžela. Preto mala za svojho obľúbeného muža Ivana – nebol to zlý muž, oveľa mladší ako ona. Ale po ďalšej služobnej ceste sa Ľudmila Andrejevna vrátila do mesta nie sama. Ukázalo sa, že sa zamilovala.
Nie do hocikoho, ale do cudzinca. O tri roky neskôr sa presťahovala k svojmu novému manželovi. Mali sme o ňu strach a radosť zároveň. Navyše sme jej boli veľmi vďační. Koniec koncov, nechala nám na používanie aj svoj byt. Rozhodol som sa hrať na istotu a nepredávať ho, ale nechať si ho, aby som sa k nemu mohol vrátiť, ak by mi život nevyšiel.
Tak sa stalo, že naša rodina mala ako ďalší príjem aj peniaze z prenájmu domu. Ale práve tento dodatočný príjem bol prvým zlým budíčkom. Hoci, samozrejme, presnejšie by bolo povedať, že distribúcia tohto príjmu.
Môj manžel sa začal správať tak, akoby to nebola jeho matka, kto nám pomáha, ale on sám začal zarábať oveľa viac. Neustále hostiny a spoločnosť priateľov. Snažila som sa mu vysvetliť, že to nie je najlepšia možnosť spoločného života, ale neustále sme sa hádali. Peniaze išli dolu vodou. Okrem toho mal novú záľubu – rybárčenie. Člny, motory, špeciálne oblečenie a rotačné prúty. Všetko to bolo veľmi drahé, ale on kupoval to najlepšie a predvádzal to svojim priateľom a známym.
Došlo to až tak ďaleko, že moji príbuzní, ktorí mi pomáhali, keď som bola na materskej dovolenke, takmer živili mňa aj moje dieťa. Ľudmila Andrejevna nás prišla navštíviť. Všetko to videla, snažila sa so mnou a so svojím synom rozprávať. Snažila sa nám povedať, že nerobíme správne, že ak budeme takto pokračovať, nebudeme môcť udržať našich sedem. Ale môj manžel nechcel nič počúvať. A ja som sa často nudila sama doma. A potom sa stala zvláštna vec. Keď prišla moja svokra, opäť nás na to neupozornila. Vzala si k nám taxík a my sme o jej návšteve nič nevedeli. Starala som sa o dieťa. Môj manžel odišiel na ďalšiu rybačku a bol niekoľko dní preč. Veľmi som sa tešila na príchod svokry, pretože mi vždy pomáhala, nosila nám rôzne darčeky a dobroty.
Tentoraz však všetko neprebiehalo podľa zvyčajného scenára. Najprv sa ma spýtala, prečo som nechala manžela stále chodiť na ryby a nepožiadala ho, aby nám pomohol. Vysvetlila som mu, že ma nepočuje a všetko sa končí hádkami a nedorozumeniami. Aj keď zostane doma, neponáhľa sa s pomocou. A celým svojím vystupovaním dáva najavo, že bol nútený vzdať sa odpočinku a dobrého výletu. A celý víkend ma otravuje, takže nemôžem urobiť nič, čo by ho potešilo. “Tak prečo je všetko také špinavé a neporiadne, keď si to robíš sama?” spýtala sa moja mama Ľudmila.
Bola som zmätená. Nikdy také veci nehovorila a tentoraz ku mne nebola zdvorilá a nežná. Odvtedy akoby mi vymenila svokru. Vôbec mi prestala pomáhať a mala nekonečné poznámky o upratovaní a zo všetkého ma obviňovala. Moja drahá druhá matka sa zmenila na chladnú a bezcitnú osobu.
Dokonca aj môj manžel ma začal obhajovať a hovoriť, že nie som až taká zlá žena v domácnosti. Hoci to nerobil často. A nechcel sa so mnou hádať, pretože túto ženu veľmi milujem a vážim si ju. Takže teraz mal ďalší dôvod ísť k rieke so svojimi priateľmi. Ďalšia návšteva mojej svokry bola poslednou kvapkou. Dieťa bolo choré a zle spalo, manžel ma opäť nechal bez pomoci a Ľudmila Andrejevna začala strkať nos do kútov a kúpeľne, ktoré neboli dostatočne upratané. Keď sa manžel vrátil, položila som mu otázku: buď prehodnotí svoj postoj k rodine, pomôže mi a ochráni ma, alebo odídem. Jednoducho som už nemala silu. Ale môj manžel sa správal dosť sebecky.
Povedal, že ako žena by som si nemala klásť podmienky, ale snažiť sa za každú cenu zachovať oficiálne manželstvo. A ja som nebola v pozícii, aby som vydávala príkazy. Ani neviem, ako opísať všetko, čo som v tej chvíli cítil. V ten istý deň som si zbalila veci a odišla k rodičom. Môj manžel sa prišiel zmieriť až o dva týždne neskôr. Ale ja som ho už nepotrebovala. Počas tohto obdobia som si uvedomil, čo znamená žiť ako rodina s mamou a otcom. Rozviedli sme sa takmer o dva roky neskôr.
Až o štyri roky neskôr, keď som mala nového priateľa, som si mohla uvedomiť, aká inteligentná a múdra bola Ľudmila Andrejevna. Nie nadarmo na mňa počas návštev vyvíjala nátlak. Snažila sa pochopiť, či je jej syn pripravený postaviť sa za svoju vyvolenú. Či bol pripravený chrániť svoju rodinu pred cudzím človekom.
To ho už nezaujímalo. Len sa pred nami skrýval, utekal na svoje rybárske výpravy. A ona si uvedomila, že naše manželstvo sa už dávno rozpadlo. Lenže my sa ho bojíme ukončiť, bojíme sa zničiť zaužívaný, hoci nudný spôsob života. Teraz chápem svoju svokru a som jej vďačná za rozvod.
Teraz mi neustále volá, keď ma navštívi. Prináša veľa vecí a darčekov pre mňa a moje dieťa. Mám ju veľmi rada, je mi blízkou a milou osobou. Mama Ľudmyla povedala, že nás nikdy neopustí, sme jej najbližší ľudia a vždy nám pomôže. A môže sa spoľahnúť aj na moju pomoc. Som tejto žene veľmi vďačný.
