Pracujem ako lekár v meste, ale žijem na vidieku. Každý deň jazdím domov veľmi unavený. Okrem ošetrovania ľudí často počúvam ich životné príbehy.
Starší ľudia sa často sťažujú na svoj život. Takže som psychicky vyčerpaný. Išiel som neskoro večer po ceste a videl som dievča s veľkým kufrom, snažila sa chytiť auto, ale nikto nezastavil. Bolo mi jej veľmi ľúto, a tak som sa rozhodol, že ju odveziem.
Ukázalo sa, že potrebuje ísť do susednej dediny. Cestou sme sa rozprávali. Ukázalo sa, že je študentka, ktorá študuje, aby sa stala učiteľkou. Po večeroch pracovala na čiastočný úväzok v kaviarni. Majiteľ kaviarne ju však podviedol, nevyplácal jej mzdu a ona nemala peniaze na zaplatenie prenajatej miestnosti, takže ju vyhodili aj s vecami. Musela sa vrátiť k bratovi do dediny. Nemajú rodičov, obaja sú siroty.
Ale ani ona nechce veľmi navštevovať svojho brata, pretože jeho žena nemá rada návštevy. Vždy, keď si sadnú k večeri, manželka doslova zíza na to, koľko jedla jej sestra zje. Život s bratom je kvôli jeho manželke veľmi ťažký, neustále je s niečím nespokojná, sťažuje sa a z ničoho nič začína hádky.
Počúval som toto dievča a uvedomil som si, že mi všetko hovorí tak úprimne, hovorí mi pravdu. Ukázalo sa, že sa volá Oksana. Toto meno sa mi veľmi páči.
Potom som nabrala odvahu a povedala: “Chápem, že sa poznáme len hodinu, ale chcem ti urobiť malý návrh. Neboj sa, najprv si to premysli a potom mi odpovedz. Som slobodná, žijem sama. Mám voľnú izbu, kedysi patrila mojej matke, teraz je prázdna. Mohol by si bývať u mňa, najmä preto, že moja dedina je bližšie k mestu a univerzite ako dedina tvojho brata. Namiesto toho musíš len upratovať dom a variť večeru.
Z práce sa vraciam neskoro, som veľmi unavená a nemám čas. Oksana o tom chvíľu premýšľala, pozrela na mňa a súhlasila. Bol som taký šťastný, je to krásne dievča, veľmi krásne. Tak sme spolu začali žiť. Potom sa postupne objavila romantika a o šesť mesiacov neskôr sme sa vzali. Tak som si našiel svoju nevestu na cestách.
