Naša matka má už šesťdesiatpäť rokov. Je to takpovediac úctyhodný vek. Pätnásť rokov strávila v zahraničí a zarábala peniaze. Treba poznamenať, že zarobila pomerne veľa peňazí. Kúpila si solídny dom a urobila nákladnú rekonštrukciu. Moju sestru a mňa finančne podporovala aj naša matka. Pridala nám s manželom peniaze a mohli sme si kúpiť priestranný trojizbový byt.
A moja sestra si nedávno kúpila drahé zahraničné auto z autobazáru. Mali byt, tak sa rozhodlo, že si kúpia auto. Stalo sa, že suma, ktorú pridala k nášmu bytu, bola rovnaká ako suma, ktorú sme minuli na auto, takže sa nikto neurazil. Nedávno mi mama zavolala a povedala, že mala vážny rozhovor. Pozvala ma a moju sestru k sebe domov. Hneď sme si mysleli, že pôjde o dedičstvo.
Lera a ja sme zobrali naše deti a išli sme do domu mojej matky. Obaja sme si mysleli, že matka si dom rozdelí rovným dielom. V kútiku duše som však dúfala, že dostanem viac, pretože ja mám dvoch synov a Lera jednu dcéru. Keď sme prišli, mama prestrela stôl, začala sa vypytovať na veci a rozprávali sme sa o všetkom. Rozmaznávala svoje vnúčatá. Lenže na hlavný účel návštevy neprišla.
Zrazu sa ozvalo zaklopanie na dvere a do domu vošiel muž, ktorý vyzeral ako rovesník mojej mamy. Priateľsky nám kývol hlavou. Mama nám ho predstavila: “Drahá moja, toto je Jura, budeme sa brať. On je v rozvodovom konaní. Všetok svoj majetok zanechal deťom, takže budeme žiť so mnou.
So sestrou sme sa na seba prekvapene pozreli. Celý večer nám mama rozprávala o svojom priateľovi, rozprávala nám príbeh o tom, ako sa zoznámili. Všetci okolo nás hovoria, že by sme mali byť za mamu radi, ale ja a moja sestra naozaj nechápeme, prečo to musí robiť.
