– Miláčik, nemôžeš ísť so mnou na daču? Hlava sa mi točí, spadnem a nebude tam nikto, kto by mi pomohol… – Miláčik, poď mi pomôcť s upratovaním…
A tak ďalej, takmer každý víkend. Moja svokra volala Hanne a slabým, bohatierskym hlasom ju prosila o pomoc. Anna bola veľmi milé dievča a pomoc nemohla odmietnuť. A teraz jej zazvonil telefón. “Moja drahá, nezabudni ísť do lekárne pre nejaké lieky,” zašepkala jej svokra slabým hlasom.
– Potom sa však jej svokra pomýlila. V domnení, že stlačila tlačidlo prerušenia, sa so smiechom a veselým hlasom obrátila na svoju priateľku: “No? Som talentovaná herečka?
Dokážem dobre zahrať na city tejto bezmozgovej sliepky?” – Prvá uchádzačka o Oscara za najlepší ženský herecký výkon!” jej priateľka sa zasmiala. Anna bola ohromená. Z jej svokry, takej nežnej, takej milujúcej, sa vykľul skutočný bastard. Vypla telefón. S ťažkosťami prišla domov, padla na pohovku a dlho plakala.
Nebolo jej ľúto, že ju využil, ale že bola prostoduchá a nevidela pokrytca za maskou dobrosrdečnosti. Ešte v ten istý večer všetko povedala manželovi. Ten to prekvapivo prijal pokojne. “Je to moja mama,” povedal.
Hanna nechápala – vedel o matkiných hrách? Bola však príliš rozrušená svokriným hnusom, aby sa manželovi postavila. Nechala to na neskôr. Keď jej svokra opäť zavolala, Anna jej povedala: “Choď pre Oscara, drahá svokra. A zároveň si kúp pár lee.
Moja svokra zúrila, že sa jej niekto opovážil strhnúť masku. Samozrejme, že z toho bol škandál. Samozrejme, že matka dala svojmu synovi ultimátum: “Buď ja, alebo ona!” Samozrejme, syn si vybral mamu… Anna bola z rozvodu nadšená.
Ona sama, so svojou jemnou povahou, by sa nikdy neodvážila podať žiadosť o rozvod. Nedokáže však pochopiť, prečo dovolila, aby sa k nej tento “milý pár” takto správal.
