Moje manželstvo s Leshou bolo veľkou chybou. Uvedomila som si to dva roky po svadbe, keď som sa mu v noci pokúšala zavolať s dieťaťom v náručí.
Počula som len tóny vytáčania. Bolo to tak deň čo deň. Po práci Lesha mizol s kamarátmi a vracal sa domov opitý. Žili sme s jeho rodičmi.
Vzala som si ho, ale v skutočnosti som trávila celé dni s jeho matkou. To ma veľmi neuspokojuje. Nina Petrovna je klasická svokra, ktorá verí, že jej zlatý syn má hroznú ženu. Synovo konanie odôvodnila jednoducho: “Je to mladý muž, potrebuje sa ísť prejsť.
A ty musíš byť pokojná a trpezlivá manželka.” V istom okamihu ma omrzel stav domácej výzdoby a začala som sa baliť, aby som sa vrátila k rodičom. Alexej ako zvyčajne nebol doma. Ale moja svokra stála nad mojou dušou a nariekala: -“No, choď preč! Kto si ty a Máša vôbec myslíte, že ste? Vypadni! -Vôbec sa nestaráš o svoju vnučku?
– “Môj syn môže mať ešte veľa takýchto vnučiek!” usmiala sa. Aby som bol úprimný, nenašiel som v tej chvíli slová, ktorými by som jej odpovedal. S Mášou sme začali bývať u mojich rodičov. Môj život sa upokojil. O dva roky neskôr vyšlo najavo, že Oleksij zomrel v dôsledku opileckej bitky. Nechoval som voči nemu zášť.
Dokonca mi bolo akosi ľúto, že prežil taký bezcieľny a krátky život. O šesť mesiacov neskôr sa na prahu našich dverí objavila moja svokra. Vôbec som nečakala, že ju uvidím. Požiadala ma, aby som jej umožnil vidieť jej vnučku. Ak mám byť úprimný, som bezradný.
