Som lektorka. Učím angličtinu školákov. Za poplatok. Oficiálne. Platím dane. Študujem doma. Na štúdium som si vyhradil izbu a učím sa tam. Je to pre mňa pohodlnejšie. Pred mesiacom a pol ma prichytil sused.
– Dobrý deň, sused. Čo robia tie deti, ktoré k tebe chodia? Si lekár alebo čo? Nedajbože, aby sa susedia dozvedeli, že som lekár. Budú ma mučiť žiadosťami. Máme suseda, ktorý je veterinár. Ľudia si k nemu chodia po injekcie. Čo na tom, že veterinár vie, ako sa dávajú injekcie?
Preto som sa neobťažoval zašifrovať a vysvetlil som: “Nie. Som vychovávateľ. Učím deti angličtinu. Myslel som si, že ma sused nechá na pokoji. Ale nie, zaútočila na nesprávnu osobu. Hneď sa rozhodla, že mám pracovať aj s jej synom. V susedskom duchu. Teda zadarmo. Myslel som si, že chlapcovi stačí vysvetliť jednu tému. Ale ako sa ukázalo, nebolo to tak. Suseda chcela, aby som jej syna učil od začiatku.
– Nie. Učiť sa jazyk od začiatku je veľa práce a ja nebudem s vaším synom pracovať zadarmo. Ale ako sused vám môžem poskytnúť zľavu. Keď si uvedomila, že nebude môcť vzdelávať svojho syna zadarmo, susedka sa na ňu vrhla: “Vy kapitalisti chcete len zarábať na nešťastníkoch. Zostaňte so mnou, zariadim niečo, čo vám dá pocítiť, akoby ste ani neboli blízko…
Od tohto dňa počet študentov klesal. A tí, ktorí prišli, sa dožadovali prítomnosti v triede. Prekvapilo ma to a spýtal som sa jednej babičky, ktorá tiež vyjadrila túžbu navštevovať hodiny svojho vnuka:
“Aký je dôvod vašej túžby byť prítomná na vyučovaní? Ako sa ukázalo, suseda číhala na rodičov mojich žiakov a rozprávala im hororové príbehy, že jej syn sa u mňa učil, ale ona ho odviedla preč a vzala ho k inému učiteľovi.
A dôvodom bolo, že som svojich žiakov bil a nadával im. Preto sa rodičia obávajú o svoje deti. Nebudem sa snažiť rodičov presviedčať. Budem len žalovať svojho suseda. Za ohováranie.
