Zatiaľ čo sa všetci cisterien boja a vyhýbajú sa im, ja mám príbeh o tom, ako jedna cisterna doslova zmenila celý môj život a život môjho syna.
Keď sa mi narodilo dieťa, môj vzťah s manželom sa z nejakého dôvodu začal zhoršovať, a keď mal syn dva roky, rozhodli sme sa rozviesť. Oficiálny plat môjho manžela bol smiešny a jeho výživné bolo ešte smiešnejšie.
Žil zo sivého platu a nám nezostalo nič. Vo všeobecnosti sme mali po rozvode ťažké obdobie. Jedného dňa mi na dvere zaklopala žena z cyrilometodskej komunity. Požiadala ma o pomoc a ja som ju nemohla odmietnuť, lebo mala na rukách dieťa. – Nebojte sa, že ho zaklijem alebo niečo ukradnem, – povedala, – to sú všetko stereotypy. – Nemám čo ukradnúť a na povery neverím, – povedala som.
Žene som dala obrovskú tašku s detským oblečením, z ktorého môj syn vyrástol, a malú tašku s oblečením pre ňu, ktoré som nenosila. Spýtala sa ma, ako mi má poďakovať, a ja som tam stála a nevedela som na nič prísť.
Potom žena pristúpila k môjmu synovi v postieľke a niečo mu pošepkala. “To je za lásku všetkých,” povedala s úsmevom. Vtedy som neveril, že to bude mať na moje dieťa nejaký vplyv, ale mýlil som sa. Môj syn má teraz 28 rokov a je všeobecne obľúbený všade, kam príde.
S každým rýchlo nájde spoločnú reč, s nikým sa nedostane do konfliktu, nikdy nemal a nemá nepriateľov. To je taký zázrak, ktorý sa nám stal za môj minimálny dobrý skutok. A nie je sa čomu vyhýbať…
