Pred mnohými rokmi som bola veľmi zamilovaná do jedného muža. Žili sme spolu dva roky. Bol zapletený do nejakého nie veľmi legálneho biznisu. Nemyslite si, že to bolo niečo také, len v tom čase už nebolo ľahké mať vlastné podnikanie. Zo začiatku to išlo dobre, ale potom sa začali nejaké problémy.
Rozprávali sme sa. A on mi povedal, že sa budeme musieť rozísť. Vysvetlil to tým, že musí súrne odísť. Bola som veľmi vystrašená, veľmi som sa bála.
Stalo sa to nečakane, nebola som na to pripravená: rozlúčiť sa so svojím milovaným kvôli okolnostiam, ktoré som nemohla ovplyvniť. Čas plynul, úspešne som sa vydala a porodila syna. Som na neho veľmi hrdá. Je mojím všetkým. Študuje na prestížnej univerzite. Pracuje vo veľkej spoločnosti a je ženatý s krásnou dievčinou. Teraz viac o nich. Po dvoch rokoch vážneho vzťahu sa vzali. Mimochodom, to dievča je moja menovkyňa.
Tiež sa volá Nina. Povedala mi, že jej otcovi sa toto meno veľmi páči, a tak ju tak pomenoval. Ninočkini rodičia žijú v zahraničí. A, bohužiaľ, nemohli prísť na svadbu.
Tešili sme sa na deň, keď sa s nimi konečne budeme môcť stretnúť. A veľmi skoro sa to stane. Zajtra priletia Ninočkini rodičia.” Ninočka, mohla by si nám ukázať aspoň fotku našich dohadzovačov! “Je to trápne, ste spolu už takmer tri roky a my ani nevieme, ako vyzerajú ľudia, s ktorými sa zajtra stretneme.” – Presne tak!” – zasmialo sa dievča.
Vytiahla mobil a začala nám ukazovať fotky svojich rodičov. “Toto je moja mama a toto je môj otec.
Potom mi srdce kleslo na päty a podlaha sa podo mnou prepadla. Pretože som okamžite spoznal otca svojej nevesty. Bol to on, ten istý, o ktorého som sa kedysi toľko hádala.”
“A moje priezvisko je matkino, otec si vzal jej priezvisko, keď sa oženil,” pokračovala Ninočka v štebotaní a rozprávala mi o svojej rodine. “A ako to, že mi predtým nenapadlo ukázať ti tieto fotky?
Aký zvrat osudu! Mohli by ste na jeho základe natočiť brazílsky televízny seriál. Teraz neviem, čo mám robiť.
Mám sa priznať a povedať to všetkým, alebo mám o tom mlčať? Aj keď, keď sa nad tým zamyslíte, nie je na tom nič zlé. Neurobil som nič hanebné. Ale ak to budem skrývať, určite budem vinný.
