Pred niekoľkými týždňami zomrela naša suseda. Mala 75 rokov, ale bola v dobrom zdravotnom stave, veľmi aktívna, sama chodila nakupovať potraviny a stretávala sa s priateľmi. Jej náhly odchod bol pre mnohých prekvapením.
Nedávno mi však jedna staršia suseda vyrozprávala príbeh, ktorý sa stal krátko pred jej smrťou. Babičku si všimli podvodníci. Jeden hral podvodníka, druhý policajta.
“Podvodník” požadoval obrovskú sumu peňazí, ale “operatívec” mu hneď zavolal a povedal, že všetko je pod kontrolou. Podľa scenára mala babička peniaze odovzdať a podvodníka chytiť. Bolo jej povedané, aby peniaze zabalené vo vrecku vyhodila z okna.
A tak aj urobila. Moja babička mi vždy pripadala taká múdra, niekedy až opatrná. Ale nie: dala 200 000 ktovie komu.
Zavolal som okresnému policajtovi, alebo aspoň svojej dcére. A potom polícia, výpovede. Kamery nič neukázali: okná mojej babičky boli na druhej strane domu. To bola posledná kvapka. Moja babička zaspala.
Zrejme tieto peniaze šetrila pre svoju dcéru, alebo ich šetrila pre svoju vlastnú ochranu.
Najviac však myslím na zločincov. Ako majú svedomie robiť to osamelým ľuďom? Mozog funguje a nie je slabosťou klamať mladých, ktorí sa aspoň poučia zo svojich chýb. Nech sa im všetko to zlo vráti. Nech niekde spadnú alebo zamrznú v mraze.
A v posledných chvíľach ich mrzkého života nech sa im pred oči postavia oklamaní starci.
