Staš mal obľúbenú zábavu: vždy, keď pršalo, išiel von behať a skákať v mlákach. A tak teraz. Lena sledovala Stasa. Pre chlapca bola pripravená na čokoľvek, len keby sa usmieval.
Lena totiž nedávno odkopla muža, ktorý ju a 2-ročného Stasyka týral.
Večne pil, nikde nepracoval, domov si nepriniesol ani cent, často dvíhal ruku na manželku a syna.
Olena sa snažila svojho manžela podporiť v ťažkej chvíli, no čoskoro si uvedomila, že priatelia a chlast sú pre neho dôležitejšie.
Olena predávala kvety na trhu, kde ju jedného dňa oslovila cudzia žena. -Dobré ráno. máš voľno v sobotu? -Áno. Poznáme sa?
-Nie. – Čo sa deje? – Túto sobotu by mal mať môj syn svadbu. Nevesta ho vyhodila pred 3 dňami, a to je hanba pre celú dedinu… Takže nevestu aj tak nikto nevidel: nebudete v tejto úlohe pár hodín? Elena nevedela, čo má odpovedať, ale jeden pohľad tejto ženy ju ranil. Bolo zrejmé, že trpí a pravdepodobne tiež jej syn. – Súhlasím. – Moja drahá, ďakujem.
Nepristupoval som k tebe len tak. Už vyše týždňa sledujem teba a môjho syna. Viem, že si sám, pretože ťa nikto nestretáva. Už ste si išli po šaty? Svadba vyzerala neuveriteľne zábavne. Ženích a „nevesta“ sedeli pri stole, rozprávali sa a dozvedali sa o sebe rôzne podrobnosti. Pochopili, že moderátorka vie klásť záludné otázky.
Oproti nim sedel Staš, ktorý svoju matku ešte nevidel takú šťastnú. Všetko prebehlo super. Hostia nič netušiac odišli domov. Na konci večera k Elene pristúpila ženíchova matka. – Ďakujem pekne, Olenka. Práve si nás zachránil. Rozved sa kedy chces. Zajtra ráno vás môj manžel vezme so Stasykom do mesta. – Aké mesto, taký rozvod, matka? Po 3 mesiacoch sa celá komunita dozvedela, že mladí ľudia čakajú dieťa.
