Vždy som snívala o otcovi a manželovi ako Vadim. A považujte, že som si odtrhla “zlatý krík”, keď sa pred 10 rokmi stal mojím manželom a potom otcom našich dvoch krásnych detí.
Málokedy sa hádame a všetko riešime s láskou a úctou jeden k druhému, preto som nemohla pochopiť ten telefonát…
V posledných mesiacoch som si všimla, že môj manžel je zamyslenejší a rozčúlenejší, všetko to vysvetľoval problémami v práci (je právnik vo veľmi známej firme), ale videla som, že mi nehovorí pravdu, a v jednej z najintímnejších chvíľ som sa ho priamo spýtala: “Čo sa s tebou deje?
V poslednom čase nie si vo svojej koži! “. Podrobne mi rozprával o problémoch v práci a o tom, čo ho trápi, a ja som už usúdila, že som sa klamala a že problém je len v mojej práci.
Od nášho rozhovoru sa však nič nezmenilo a zdalo sa, že všetko je ešte horšie. Nemohla som uveriť, že môj manžel má neustále problémy v práci, a začala som ho podozrievať, že opäť skrýva nejaké problémy.
Preto som si s ním opäť sadla a rozhodla som sa položiť mu tú istú otázku ako pred niekoľkými mesiacmi. Ale skôr, ako som to stihol urobiť, zazvonil telefón. Číslo bolo utajené, a tak som ho s nedôverou zdvihla. Žena na druhom konci telefónu mi rýchlo povedala, že môj manžel má druhú rodinu, kde má ďalšieho syna. V hlave som mala skutočný chaos. Nemohla som uveriť, že by môj Vadym mohol byť niečoho takého schopný. Vrátila som sa do jeho izby, ale s úplne inou náladou a otázkami. “Miláčik, povedz mi úprimne, poznáš toho chlapca Kolju? Dlho sa mi díval do očí, potom sklonil hlavu a začal mi rozprávať: “Pred štyrmi rokmi za mnou prišiel mladý študent na stáž. Bol som presvedčený, že budeme mať vždy čisto pracovný vzťah, ale ona ma nenechala prejsť, bola stále nablízku.
Jej odhaľujúce oblečenie, jej špinavé narážky. Dalo by sa povedať, že som jej dal, čo chcela, a ona sa upokojila. Potom sme sa už nerozprávali a o niekoľko mesiacov mi priniesla tehotenský test s dvoma prúžkami. Snažila sa ma dotlačiť k rozvodu, a keď si uvedomila, že to nevyjde, dala chlapca do sirotinca.
Takže teraz chodím ku Koljovi pravidelne, kupujem mu všetko, čo potrebuje, dávam mu aspoň trochu rodičovskej lásky, ktorej som schopný, aby som mu vynahradil svoju veľkú vinu voči nemu.” Niekoľko minút som mlčal, dosť som plakal, a potom som prehovoril, prekročil som sám seba a pre dobro svojej rodiny: “Je to tvoj syn, urob všetko, čo potrebuješ!” Krátko nato som sa vydal za svojím spolužiakom. Oľga nevedela o situácii v mojej rodine, a tak bez váhania povedala: “Videla si toho chlapca, ktorý ma odprevadil k bráne? Bol taký pekný a dobre vychovaný!
Zostal sirotou a jeho rodičia boli stále nažive! Matka sa ani neukáže, hoci vraj má veľa peňazí, a otec sa snaží synovi, ktorý sa narodil jeho milenke, vynahradiť tým, že mu pomáha, ako môže, a navštevuje ho! “Stáli sme neďaleko plota, na ktorý ukázal môj priateľ, a presne sme videli toho chlapčeka. Bola tam vykopaná kópia môjho manžela.
Ale ani jeden sval v mojej tvári sa nepohol, a tak sme pokračovali v chôdzi, akoby sa rozhovor nikdy neuskutočnil.
Na druhý deň mi ten muž povedal, že ide navštíviť svojho syna, a ja som ho požiadal, aby som išiel s ním.
Chlapec k nemu hneď pribehol a začal ho objímať, tak som si sadol, vystrel ruku a povedal: “Ahoj, ja som tvoja mama a chcem ťa vziať domov!” Chlapec sa pozorne pozrel na otca, ktorý sa usmial a prikývol a potom priletel ku mne s objatím: “Mami, naozaj?
Vedela som, že ma nájdeš, a tu ma klamú, opúšťajú! Tak veľmi si mi chýbal! Tak veľmi ťa milujem!”
Objatie Kola bolo ako rodinná záležitosť, akoby som naozaj stretol svojho chýbajúceho syna, a vtedy som si uvedomil, že toto rozhodnutie nikdy neoľutujem! Naše deti boli šťastné, že majú malého brata, a začali ho všetko učiť (dokonca aj to, ako oklamať svojho otca).
Teraz už majú staršie deti svoje vlastné rodiny a zostal len Kolja, ktorý dokončuje štúdium na vysokej škole. Nikdy by mi nenapadlo, že dieťa milenky môjho manžela sa môže stať mojou oporou a jedným z mojich najbližších ľudí!
Nebola jediná sekunda, keď som oľutovala, že som si tohto chlapca vzala k sebe, aj keď sme toho veľa prežili!
