V noci mi volala moja mladšia sestra: „Otec je preč, moja matka ma volala, všetko: Je to za nami. Letel som telefón z rúk, začal som dávať, je dobré, že muž bol blízko, pochopil ma pevne objal. Bolo potrebné zhromaždiť a ísť do dediny, je to veľmi zraniteľné, jeden s týmito myšlienkami a správami sa nemôže vyrovnať. Verím, že naša matka nie ste taká, že vo veku 30 rokov viera a krok bez rodičov alebo mňa nemôžu urobiť. Ak potrebujete ísť na liquarniu, potom musíte byť so mnou, ak urobíte úver, potom tu tiež budem riešiť všetky dokumenty.
Moja matka vždy držala vieru pred ťažkosťami života, ale situácia so mnou bola iná.
Cítila som sa trochu chladná zo strany mojej matky, kvôli tomu som sa skoro stala nezávislou. Ale otec s nami zaobchádzal rovnako dobre, a teraz to nie je sto.
Aj keď to, že otec trochu opustil, všetci sme vedeli vopred … mal malígnu formáciu, nič sa nedalo urobiť. Každý vo mne sa už pripravoval na túto trahedru. Moja mama a ja sme prišli k mojej mame. Objala Virochku, pritlačila ju bližšie k sebe a nevenovala mi pozornosť – zvykla som si na to. Koniec koncov, moja matka povedala, že môj otec všetko prepísal Virochke. Bol som stále na pozemku, nečakal som, najmä môj manžel a môj byt.
Keď Vera zaspal, moja matka ma spôsobila vážny rozhovor: „Tak áno, toto tajomstvo som si ponechala vo svojom vnútri 42 rokov a moja sila na skrytie už nie je tam. Mlčal som len preto, že sa tvoj otec pýtal, ale teraz to môžem povedať. Nie si moja dcéra.
Tvoj otec sa vo svojej mladosti ponáhľal ku mne, potom k nej… vybral si ju, ale pri narodení nemohla stáť a ísť na svet. Potom prišiel tvoj otec so mnou v náručí… — dobre som pochopil. Bolo pre vás ťažké byť 42 rokov, ďakujem vám, že ste “matka”.
Teraz vás nebudem obťažovať. Správu som si vzala veľmi pokojne. Dokonca mi to bolo ľahké v srdci, pretože táto správa všetko vysvetlila a objasnila pre mňa. Preto bola moja mama taká studená. Jedného dňa som stratil otca i matku.
