Jeho syn mal taký osud, že stretol svoju budúcu ženu na internete. Hovorili dlhú dobu na diaľku, pretože dievča z iného mesta bolo.
Syn bol v jej uchu, takže si zhromaždil svoje veci, išiel sa stretnúť so spolupatričnou annou, sľúbil, že sa za mesiac vráti, prinesie nám dievča, ale zostalo v meste svojej ženy, našiel tam dobrú prácu.
Čoskoro mali svadbu, boli sme pozvaní s jeho otcom. Nevesta bola sladká, milá dievčina, takže som nebol proti nim od handsomana, najmä preto, že ju vybral môj syn.
Po svadbe pár žil v prenajatom byte a keď sa nevesta stala príliš stará, kupovali dvojizbový byt. Často hovoríme na telefóne, ale chýba mi syn a vnuk toľko, že nemáme dostatok telefonickej komunikácie.
Moja nevesta ma pochopila, kúpila si lístky na vlak pre nás a pozvala nás na návštevu týždeň. Veľmi šťastná som si kúpila darčeky pre môjho vnuka, pripravila darčeky a išli sme k nim. Majiteľ nás srdečne privítal, zaobchádzal s vynikajúcimi jedlami. Pri stole sme hovorili bez prerušenia, smiali sa.
Na druhý deň sme sa vybrali pozrieť do mesta a išli sme spať. Keďže majú apartmán s jednou spálňou, myslel som si, že môj manžel a ja spíme na ich posteli. – Urobím vám posteľ v škôlke. Máme pohodlný nafukovací matrac,“ vysvetlila nevesta.
Vidíte, ona nechce, aby cudzinci spali v posteli. Syn sa snažil presvedčiť svoju ženu, ale moje nervy prešli. – Nebudem spať na podlahe. Pre koho ma berieš? Noc strávime v hoteli. Moje nohy už nebudú v dome môjho syna a už viac neuvidím svoju nevestu. Takéto poníženie!
