– Marina, nedávam ti dosť peňazí? Prečo si takto oblečená? Nemáš žiadne pekné oblečenie? Nemáš nič na líčenie? Chceš si urobiť účes? – Mám všetko, Vitenka. Nemáme čas. Pavlík je chorý. – Áno, chorý, preto si sa nemohol ani učesať?
– Víťa, s chorým dieťaťom som ti stihla uvariť len jedlo. – Chcem vidieť svoju milovanú krásnu! Som matka a manželka! A až potom milovaná žena!” – Tak ži sama, matka! Olha Zacharivna, Viktorova matka, žila sama. Bola vzdialená hodinu cesty autom. Viktor išiel do domu svojej matky.
“Ahoj, synku! Nečakala som ťa. Išli ste okolo a zastavili ste sa? – Nie. Prišli ste za mnou priamo z práce? Musel som Marinu varovať, aby sa nebála. Potom sa žena pozorne pozrela na syna a spýtala sa: “Čo sa stalo?” “Prepichol som pneumatiku… Bolo to bližšie k tebe, tak som…” “Neklam! Poznám ťa ako vlastnú dlaň! Neklamte mi! Čo sa stalo? – No, s Marinou sme sa trochu pohádali. Pohádali sme sa, prišla si za mnou a všetko je v poriadku?!
Si po svojom otcovi! Tvoji bratia Anton a Serhij, mám ich a ty máš svojho otca! Prídeš domov z práce, vybiješ si to na mne…
Vráť sa k svojej žene a deťom! Marina ťa miluje, tvojmu synovi chýba otec a ty prejavuješ svoj temperament? Vráť sa domov! Komu som to povedal? – Mami, prosím, nenadávaj. Som taká unavená.
– Ty nevieš, čo je to únava. Ak budeš jeden deň behať medzi kuchyňou a dieťaťom, možno to pochopíš.” – Marina ma nemiluje. – Kto ti povedal taký nezmysel? Ak ťa manželka nemiluje, nehovorí o svojom manželovi s takou láskou, nevarí mu chutné jedlá ani mu nežehlí košele. “Veľmi ťa miluje!”
– Ako to viete? “S Marinou sa rozprávame každý deň. A stretávame sa dvakrát do týždňa. Alebo by som to mal vedieť. Tak choď domov, syn môj, k svojej milovanej a milujúcej žene…” Matke sa podarilo presvedčiť syna, aby sa vrátil k svojej žene.
Viktor vošiel do bytu a zašiel do kuchyne. Uvidel prestretý stôl: vyprážané zemiaky s hubami, kotlety, dva druhy šalátov. A Marínu, ktorá spala s hlavou položenou na stole. Manžel zdvihol svoju ženu a pobozkal ju: “Odpusť mi, láska moja. Spi, spi, vezmem ťa do postele…
