Tamaru som spoznal, keď som bol v nemocnici a ona pracovala ako zdravotná sestra. Bola starostlivá a pozorná a rýchlo sme sa spriatelili. Jedného dňa sa Tamara začala sťažovať na svoju prácu, tak som jej ponúkol finančnú podporu, kým si nenájde lepšiu prácu.
V tom čase som žil so svojou matkou v dvojizbovom byte a Tamara žila so svojou matkou a dcérou v stiesnenom jednoizbovom byte.
Často som ich navštevoval a kúpil som Natálii, Tamarovej dcére, veľa hračiek. Raz v zime mi Tamara povedala, že jej zimné topánky sú staré a roztrhané, a požiadala ma, aby som jej kúpil značkové kožené topánky, o ktorých vždy snívala. Súhlasil som a k narodeninám som jej dal aj poukaz do kúpeľov. Tamara si však nemohla nájsť dobrú prácu a jej hľadanie trvalo niekoľko mesiacov.
Čoskoro moja mama zdedila jednoizbový byt a ja som sa rozhodla, že ju s Tamarou zoznámim. Počas rozhovoru Tamara požiadala moju mamu, aby nám dala svoj dvojizbový byt, aby sme sa mohli vziať a bývať v ňom, a moju mamu jej drzosť urazila, pretože v tom čase o manželstve nemohlo byť ani reči.
Napriek tomu sme sa s Tamarou naďalej stretávali a tešili sa zo vzájomnej spoločnosti.Začala ma však žiadať o drahé veci, napríklad o módnu tašku za viac ako 200 dolárov. Keď som odmietla tašku kúpiť, pretože som nemala dosť peňazí, navrhla mi, aby som si na jej kúpu vzala pôžičku v banke, ale to som odmietla.
To viedlo k nezhodám medzi nami a ona sa so mnou rozišla, pretože som pre ňu nebol dosť bohatý.
Napriek tomu, že sme sa rozišli, Tamara mi stále chýba a stále premýšľam o tom, či by som nemal ísť do banky a vziať si pôžičku, aby som jej mohol kúpiť tú tašku a priniesť jej ju späť…
