Po svadbe sme sa s manželkou rozhodli, že nechceme bývať v prenajatých bytoch a na vlastný si nikdy nenašetríme, a tak sme sa rozhodli, že budeme nejaký čas bývať u mojich rodičov. Majú dvojizbový byt, mama a otec v jednej izbe, ja s manželkou v druhej. Rozprával som sa s rodičmi a ani oni neboli spokojní. Asi mesiac sme žili bez problémov a potom som si začal všímať, že moja žena trochu plače.
Najprv som si myslel, že je to len “v týchto dňoch”, teda moja nálada, potom som si pomyslel, že dúfa. Mlčala, nič nehovorila a ja som prišiel domov len spať, v práci bol zhon, nemal som na to čas. Keď ma manželka požiadala, aby som sa presťahoval, najprv som ani nechápal, o čom hovorí. Zdalo sa predsa, že sme sa o tom rozprávali, šetrili sme na byt, kam by sme sa mali presťahovať? Ale moja žena trvala na svojom. Videl som, že mi niečo nehovorí, a trval som na tom, že kým mi nepovie pravdu, nikam sa sťahovať nebudeme.
Nakoniec som dosiahol svoj cieľ. Ukázalo sa, že moja matka, ktorú som považoval za normálnu, primeranú ženu, začala “dvoriť” mojej manželke. Nie som doma, takže som to nevidel, ale moja manželka je s mojou matkou jeden na jedného. Ona varí inak a nežehlí mi košele tak ako ja, a kde ju našli?
Hoci som so svojou ženou ako s hostiteľkou úplne spokojný. Pred svadbou sme spolu žili, takže viem, o čom hovorím. Ale moja mama mala na túto vec zrejme iný názor. Takže svoju prácu brala vážne. Bolo to pre mňa nepríjemné a prekvapujúce. Aby som bol úprimný, svojej žene som úplne neveril, myslel som si, že preháňa. No možno mi mama dala nejakú radu a ona to tak pochopila.
Ale to som, samozrejme, nepovedal. Požiadal som manželku, aby bola ešte týždeň trpezlivá, a potom projekt uzavrieme a ja budem schopný pochopiť situáciu. Ešte raz som jej vysvetlil, že máme cieľ – knižnicu. Manželka sa zahryzla do pery, ale súhlasila, že bude trpezlivá. Bolo jasné, že to pre ňu nie je ľahké. O týždeň neskôr som mal príležitosť presvedčiť sa, že moja žena nikdy nepreháňala. Moja mama sa skutočne stala veľmi výnimočnou. Tiež som si všimol, že v dome varí len moja žena a len ona upratuje.
Moja matka sa tiež necháva volať. Bolo to pre mňa vôbec prekvapenie. Mama to urobila tak, aby sme to ani ja, ani otec nepočuli. Stačili mi tri dni pozorovania. Počas tohto času som bol úplne presvedčený, že moja žena si vo svojom príbehu nič neprikrášlila. Poslal som manželku na víkend k jej matke, aby si oddýchla, a rozhodol som sa riešiť manželkine vrtochy.
Matka najprv všetko popierala a tvrdila, že mladá manželka s nimi jednoducho nechcela žiť, a tak si vymýšľa rozprávky, ale keď si uvedomila, že som všetko videl a počul na vlastné uši, prestala sa hrať na nevinnú a povedala, že áno, učí svoju mladú snachu o živote, a čo je na tom zlé? Vždy to tak bolo – snacha robí všetky domáce práce, je mladá, musí sa učiť.
Myslíte si, že moja svokra bola iná? Učila ma presne to isté a teraz by som sa jej chcela poďakovať, naučila ma všetko. A snažím sa, mimochodom, pre tvoje dobro,” povedala mama.
“A ja sa čudujem, prečo si nechala mamu na druhom konci Únie a nikdy si nás nepozvala na návštevu,” povedal otec, ktorý sa práve vrátil z práce. “To nie je pravda.” Začali sa medzi sebou hádať a ja som si išiel zbaliť veci.
Moja mama je úžasná, ale moja svokra je výnimočná. Nebudem to tolerovať. Ak niečo nevie urobiť, časom sa to naučí a ja som v tom vôbec nevidel žiadne nedostatky. Mama sa ma snažila zastaviť, sľubovala, že sa budem správať zdržanlivejšie, ale ja som sa rozhodla nepokračovať. Takto fungujú manželstvá a rozvody.
Otec ma o to viac podporoval, hovoril mi, že kedysi zobral matke manželku a necenzuruje ju. A že nám s internetom pomôže, ako sa len dá. Teraz chodím k rodičom len na návštevu, a to len na hodinu, aby neboli žiadne problémy.