Po matkinej smrti si otec ťažko hľadal inú ženu. Spočiatku som mu to priala, ale keď som Máriu lepšie spoznala, bolo mi otca ľúto.

Asi pred 12 rokmi mi zomrela mama. Môj otec túto správu niesol veľmi ťažko, preto bolo pre mňa dôležité byť s ním, kedykoľvek to bolo možné.

Málokedy som chodila von s kamarátkami, pretože hneď po vyučovaní som sa ponáhľala za otcom, aby nebol opäť sám so svojimi myšlienkami. Počas štúdia na univerzite som spoznala svojho budúceho manžela. O rok neskôr sme sa vzali a narodila sa nám dcéra. Žili sme s mojím otcom, pretože jeho dom je pomerne veľký, a on nás požiadal, aby sme sa k nemu nasťahovali, aby sme sa nemuseli túlať po prenájmoch a boli mu bližšie.

Môj manžel sa hanbil sedieť väčšinu dňa pred televízorom a žiť z minimálnej mzdy, zatiaľ čo jeho svokor zarábal štyrikrát alebo aj päťkrát viac, chodil športovať a vyzeral lepšie ako on. Potom sme s manželom začali mať domáce konflikty, a tak sme sa rozviedli, keď naša dcéra dovŕšila dva roky. Boli sme len traja: ja, moja dcéra a môj otec.

Nech sa s mojím osobným životom stalo čokoľvek, bola som šťastná, že mám možnosť zostať s otcom, ale netrvalo to dlho. Jedného leta odišiel otec do sanatória a stretol tam Máriu. Obľúbili si jeden druhého a po návrate domov zostali v kontakte. O niekoľko mesiacov neskôr sa otec presťahoval k Márii, ktorá, hoci mala dve deti a vnúčatá, žila sama. O šesť mesiacov neskôr sa rozhodli vziať. Pred podpisom som sa zoznámil s Mariou. Zdala sa mi dosť chladná, ale veľmi milá žena. Na matrike vyzerali ako mladý zamilovaný pár. Ten deň bol plný hrejivých chvíľ, dojímavých slov a krásnych momentov.

Celý deň som sa snažil spriateliť s Máriinými deťmi, ale z nejakého dôvodu sa mi neozvali a ku koncu som to vzdal a rozhodol som sa nevnucovať.Potom k nám otec začal chodiť len pracovne – vyzdvihnúť niečo z domu. V takéto dni si neochotne posedel s vnučkou niekoľko minút a rýchlo odišiel. Nemali sme ani čas podeliť sa o novinky.

Potom sa pomaly začal vytrácať. Neprišiel na oslavu mojich narodenín – bol zaneprázdnený, a na druhý deň, pozerám – išiel na grilovačku s manželkou a jej príbuznými.

Na sviatky sa neozýval, na moje telefonáty odpovedal každé 4 dni. Takéto slová som od nej nečakala. “Možno by si sa mala prestať miešať do otcovho života? Už ťa máme plné zuby. Nechajte ho žiť v pokoji, už si s vami vytrpel dosť.

To je stále dobré. Bol som úplne šokovaný, keď som tie isté slová počul od svojho otca. Od otca, ktorému som dal svoje najlepšie roky. Dnes s otcom vôbec nekomunikujem. Tieto slová boli posledné v našom vzťahu. Jediný problém je v tom, že kým on si užíva so svojimi novými príbuznými, ja mám len svoju dcéru, pretože okrem neho a dcéry nikoho iného nemám.

Related Posts