Nasťa a Kolja ako vždy čakali na svojho syna a jeho rodinu počas víkendov. Vnuci už neboli malí, ale syn s rodinou prichádzal na návštevu každý víkend.
Nasťa piekla svoju špecialitu – koláč a pripravovala pre svoje milované vnúčatá najrôznejšie dobroty. Tolia prekvapivo prišla sama. Nasťa okamžite pocítila, že niečo nie je v poriadku.
Nikdy neprišiel bez svojej rodiny. Tolia bola zamyslená a nad niečím sa pozastavovala. Okamžite odišiel do svojej starej izby, sadol si na posteľ a oznámil, že sa s Aňou rozíde. -“Stalo sa niečo?
“Pohádal si sa s manželkou?” spýtal sa otec. – “Nie, som len unavený. Moje deti sú dospelé, nemám voči nikomu žiadne záväzky, tak chcem žiť pre seba, baviť sa ako za mladých čias. Najprv zostanem s tebou a potom sa rozhodnem, čo ďalej.
-Vie to Anya? – Zatiaľ nie, ale večer sa s ňou porozprávam. Môžem zostať s tebou? Mám právo zostať s vami. Rodičia to nevedeli pochopiť, keď ste sa nehádali, keď ste nikoho nemali, keď bolo v rodine všetko v poriadku, prečo by ste sa rozvádzali? “Máš na to právo, synku, ale len my,” povedala Nasťa smutne.
A vtedy prišiel Kolja svojej žene na pomoc. – “Aj my s mamou sa rozchádzame. Čakali sme na správny čas, aby sme ti to povedali. Boli sme unavení jeden z druhého a rozhodli sme sa žiť aj pre seba, aby sme si vynahradili stratený čas. Kolja sa pozrel na svoju ženu tak expresívne, že okamžite pochopila, čo hovorí, a prikývla na to.
– “Ako sa vám darí? Žijete spolu už toľko rokov, že sa ani nehádate. Prečo by ste sa chceli rozviesť? “Áno, nehádame sa, ale ani ty sa nehádaj so svojou ženou,” povedala mama, “bol si vychovaný, nemáš voči mne žiadne povinnosti. Predáme byt, rozdelíme si peniaze a potom si budeme robiť, čo chceme.
Takže, synku, nemáš sa kam presťahovať. – “Prenajmi si byt a tvoja matka sa nasťahuje k tebe,” prerušil ma otec. – “Nemôžem si dovoliť prenajať byt, to by nešlo.
Kam mám ísť?” opýtala sa prekvapene Tolia. – “K svojej žene, synu, kam inam? A nechaj tieto myšlienky za sebou, máš milujúcu ženu, dobré deti, rodinu. Váž si to, čo máš,” povedal otec. “No, potom sa nemôžem rozčuľovať, nemám kam ísť. A ty?
Možno si to tiež rozmyslíš?” opýtala sa Tolia s nádejou. – “Možno si to rozmyslíme aj my, neviem,” povedala matka.
Keď syn odišiel, Nasťa sa nežne pozrela na manžela. “Žila som s tebou toľko rokov, ale stále si nemôžem zvyknúť na tvoje vtipy. Keď si povedal, že sa rozvedieme, myslel si to tak vážne, že som ti dokonca uverila. Manžel sa zasmial a objal svoju ženu. Išli do kuchyne vypiť čaj a spoločne sa smiali.
